G-komponent stále víri diskusiu, ÚRSO dáva ruky preč

Mimoriadne živú polemiku na nedávnej konferencii Energofórum 2016 opäť vyvolala platba za prístup a nová situácia vo svetle rozhodnutia Ústavného súdu (ÚS) z 22. júna tohto roka. Základné parametre sporu na podujatí zhrnul advokát Pavol Poláček, ktorý skupinu poslancov na ÚS zastupoval.

G komponent, čiže platba za prístup do distribučnej sústavy, bol zavedený cenovou vyhláškou ÚRSO od 1.1.2014. Výška platby sa pohybuje v rozmedzí od 17 000 do 21 000 eur ročne za 1 MW inštalovaného výkonu. G-komponent bol zavedený ako poplatok a týkal sa všetkých výrobcov s výnimkou malých vodných elektrární a výroby regulačnej elektriny. Jeho zavedenie vyvolalo silný odpor producentov aj ich asociácií.

ÚS rozhodol, že povinnosť platiť G-komponent pre výrobcov elektriny, ktorí nemajú uzavretú zmluvu o prístupe, odporuje ústave a európskemu dohovoru. Predmetné ustanovenie vyhlášky tak bolo zrušené. Podľa ÚS povinnosť takejto platby nevyplýva ani zo zákona o energetike ani inej primárnej legislatívy, pokiaľ nie je ustanovená na zmluvnom základe.

Advokát Rastislav Hanulák v rámci diskusie zdôraznil, že veľká časť výrobcov posielala spolu s úhradou prvej faktúry za G-komponent aj listy, v ktorých jednoznačne popísala, že nesúhlasia s touto platbou ani s tým, aby sa ich zaplatenie akokoľvek interpretovalo ako uzavretie zmluvy.

„Jediný účel G-komponentu bol fiškálny,“ uviedol s tým, že zmluvy o prístupe sa začali posielať až po spoplatnení prístupu, dovtedy nikoho netrápil.

Diskutovanou otázkou tiež bolo, či rozhodnutie ÚS môže platiť spätne do minulosti alebo od dátumu rozhodnutia súdu do budúcna. Advokáti poukázali na to, že plénum ÚS sa v minulosti uznieslo na tom, že v prípade konfliktu medzi princípom právnej istoty a princípom ústavnosti, má prednosť princíp ústavnosti, a teda rozhodnutie tohto súdu platí aj spätne, t.j. od počiatku zavedenia protiústavného predpisu.

Súdne spory a vracanie platieb

Podľa Pavla Poláčka o tom svedčí aj prax súdov – už od roku 2014 sú na nižších súdoch podané desiatky žalôb, ktoré tieto konania prerušili až do rozhodnutia ÚS.

Výrobcovia tvrdia, že distribučnú sústavu nevyužívajú, lebo elektrinu nedodávajú spotrebiteľovi. Vyprodukovanú elektrinu len odovzdávajú na rozhraní sústavy. Distribútori naopak argumentujú tým, že povinným odberom elektriny z obnoviteľných zdrojov (oficiálne na krytie strát v sústave) sú de facto v pozícii jej odberateľa a vlastnými nameranými údajmi dokážu preukázať, že producenti ich sústavu využívajú.

V diskusii počas Energofóra ale tiež zaznelo, že ak je spotrebiteľom danej energie distribučka, ktorá ju v prípade OZE využíva na krytie strát, je problémom distribútora, čo s tou elektrinou urobí. Podľa tejto logiky teda nedochádza k žiadnej distribúcii, lebo RDS danú elektrinu priamo spotrebuje na krytie strát.

Zásadné otázky v rámci diskusie zneli, čo s už uhradenými platbami a či sa môžu výrobcovia domáhať ich vrátenia? Podľa asociácie SAPI môže ísť za 2,5 roka pre všetky distribučné spoločnosti celkovo až o sumu 80 miliónov eur.

„Keďže išlo o plnenie bez právneho základu, na strane distribučných spoločností dochádza k bezdôvodnému obohateniu,“ uviedol Poláček.

Za jediné riešenie považuje zastaviť fakturáciu G-komponentu a výrobcom vrátiť už uhradené platby. V opačnom prípade budú distribučné spoločnosti čeliť stovkám súdnych sporov.

Situácia u distribučiek

Určiť presný počet výrobcov, ktorých sa problém s platením G-komponentu bez uzavretej zmluvy o prístupe týka, je mimoriadne ťažké. Na strednom Slovensku sa v prípade OZE zmluvy o prístupe nepodpisovali. Na západe je naopak situácia, že výrobca zmluvu nemá, skôr výnimočná. VSD zmluvy posielali, krátko po zavedení G-komponentu, ale niektorí výrobcovia ich nepodpísali. Podľa našich informácií na východe nemá zmluvu o prístupe uzavretú približne 30 % výrobcov.

Aj v reakcii na rozhodnutie ÚS postupujú jednotliví distribútori odlišne. Podľa informácií, ktoré získal náš portál, stredoslovenský distribútor elektriny zvažuje možnosti, ako sa domáhať určitej formy náhrady zo strany ÚRSO, ktorý nezákonné ustanovenie vyhlášky vydal. Na východe Slovenska sa zase javia ako problematické len tie platby, ktoré boli zaplatené od rozhodnutia ÚS do konca tohto roka, keďže od 1.1.2017 bude platiť nová cenová vyhláška ÚRSO.

Jednostranné zápočty

Veľkým problémom zostávajú práve jednostranné zápočty. „Distribučné spoločnosti započítavajú G-komponent, na ktorý nemajú právny nárok, do platby, na ktorú majú výrobcovia nárok priamo zo zákona,“ upozornil advokát Poláček. Výsledkom je, že výrobcovia z obnoviteľných zdrojov dostávajú menší doplatok, ako by podľa zákona 309/2009 mali.

Zdá sa, že výrobcom nezostáva nič iné ako podať žalobu na distribučnú spoločnosť a domáhať sa vrátenia uhradených platieb. Na mieste je žiadať aj o vydanie predbežného opatrenia. Podľa advokáta je taktiež možné podanie na ÚRSO a Slovenskú obchodnú inšpekciu (SOI), ktoré by mali kontrolovať dodržiavanie predpisov v energetike. SOI by sa mala zapojiť preto, že zo strany regionálnych distribučných spoločností (RDS) dochádza k zápočtom, ktoré znižujú doplatok pri výrobe z OZE/KVET.

Na ÚRSO už smeroval podnet ohľadom postupu pri jednostranných zápočtoch. Podľa advokáta Rastislava Hanuláka ale pravdepodobná odpoveď ÚRSO bude, že ide o obchodnoprávny problém, ktorý by mali riešiť súdy.

ÚRSO nechce vykladať zákon

Samotný regulačný úrad sa dlho vyhýbal odpovedi na rozhodnutie ústavného súdu. Od následkov dáva ruky preč.

„Čo sa týka zmluvných vzťahov, povinnosti platiť alebo neplatiť, úrad nemôže vykladať zákon ani jednotlivé povinnosti. Na to majú kompetencie jednotlivé súdy,“ uviedol v pondelok (24.10.) predseda ÚRSO Jozef Holjenčík na zasadnutí komisie pre energetiku pri výbore NRSR pre hospodárske záležitosti na otázky, či sú výrobcovia elektriny bez uzavretej zmluvy o prístupe a distribúcii povinní platiť platbu za prístup a či sú distribučné spoločnosti oprávnené im takúto platbu fakturovať.

„Je to vec zmluvného vzťahu,“ odmietol šéf regulačného úradu detailnejšie vysvetliť dopady vlastnej vyhlášky, obzvlášť v prípade, ak zmluva vlastne neexistuje. Pripomenul len, že ÚS nespochybnil oprávnenosť úradu stanovovať všetky úkony a poplatky súvisiace s prístupom do sústavy, ani určenie výšky, spôsobu a podmienky ich výberu.

Šéf ÚRSO odkázal na smernicu EÚ, podľa ktorej má Slovensko dosiahnuť určitý podiel obnoviteľných zdrojov na koncovej spotrebe, pričom ku spotrebiteľovi sa tiež musí nejako prepraviť. Vo vyhláške je navyše podľa Holjenčíka upravené to, že ak je výrobca zároveň spotrebiteľom, platí len za tú vyššiu časť poplatku, ktorou zaťažuje sústavu.

Pripojenie vs. prístup

Ústavný súd vo svojom zdôvodnení jasne rozlíšil pripojenie a prístup do distribučnej sústavy. Pripojenie je zabezpečenie potrebnej kapacity v distribučnej sústave a fyzické pripojenie zariadenia. Uzavretie zmluvy o pripojení je podľa zákona povinnosťou výrobcu. „V prípade obnoviteľných zdrojov energie je tiež dôležité, že dodávke elektriny distribučnej spoločnosti a poskytovanie doplatku nie sú v zákone viazané na prístup, ale len na pripojenie,“ poznamenal Poláček.

Prístup je naopak právo využívať distribučnú sústavu v rozsahu zmluvne dohodnutej distribučnej kapacity. V zmluve o prístupe a distribúcii sa distribútor zaväzuje rezervovať distribučnú kapacitu, umožniť prístup do sústavy a prepraviť vyrobenú elektrinu podľa dohodnutej kapacity. Keďže ide o právo, výrobca sa môže rozhodnúť či chce distribuovať elektrinu cez sústavu.

Európska legislatíva je v prípade prístupu do distribučnej sústavy strohá. Smernica 2009/72/ES síce upravuje prevádzku distribučnej sústavy, avšak vo vzťahu k výberu poplatkov za prístup do distribučných sústav mlčí. Nariadenie ES č. 714/2009 o podmienkach prístupu do sústavy pre cezhraničné výmeny elektriny, síce upravuje poplatky za prístup do sústav, nehovorí ale explicitne o distribučnej sústave. V usmerneniach v časti B nariadenia v prípade poplatkov, ktoré platia výrobcovia, sa opäť uvádza len prenos.

Odborná konferencia Energofórum 2016 – Elektrina sa konala v dňoch 13. – 14. októbra 2016 vo Vyhniach. Zorganizovala ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR.

© Text: energia.sk, Foto: sféra, a.s.

K téme