Fukušima pripomenula, že žiadna výroba energie nie je bez rizík
Zároveň konštatovala, že v nadväznosti na haváriu vo Fukušime viacero medzinárodných organizácií a v praxi hlavne národné regulačné úrady pristúpili k významnej revízii doterajších bezpečnostných štandardov. „Na druhej strane, prijímané opatrenia dovtedajších kritikov jadra vonkoncom neupokojujú. Napokon, sila protestov proti jadru aj v samotnom Japonsku síce postupom času môže slabnúť, ale stále je jasnou ukážkou zmeny vnímania bezpečnosti jadrovej technológie v očiach verejnosti,“ podotkla.
Prvotný šok z havárie podľa Ferenčákovej nahral rozvoju obnoviteľných zdrojov a tiež väčšiemu dôrazu na úspory energie. V Japonsku, kde boli odstavené všetky reaktory, sa napríklad významne zvýšila inštalácia solárnych elektrární a tiež sa znížila spotreba elektriny.
„Zároveň sa však zvýšil dovoz fosílnych palív, čo sa podpísalo na raste emisií skleníkových plynov a predovšetkým na nákladoch, ktoré musela energeticky nesebestačná krajina za ich dovoz zaplatiť. Radikálna zmena na poli výroby elektriny sa v Japonsku zároveň podpísala na raste cien elektriny pre koncových odberateľov,“ upozornila.
Aj na základe vyššie uvedeného vláda v Tokiu podľa nej zvažuje možnosť reštartu aspoň časti reaktorov. Národný regulačný úrad, ktorý aktuálne reviduje viacero žiadostí o reštart elektrární dokonca prednedávnom povolil spustenie prvých jadrových blokov v krajine. „Ale pred ich reálnym spustením prevádzkovatelia musia presvedčiť o potrebe a hlavne bezpečnosti zariadení miestne komunity, čo nebude jednoduché,“ zdôraznila.
„Z globálneho pohľadu však pokračujúce projekty výstavby reaktorov v rôznych regiónoch sveta a záujem nových krajín stať sa členmi komunity s jadrovou energetikou skôr naznačujú, že jadro sa po fukušimskom otrase pomaličky vracia na scénu. Jeho podporovatelia by si však mali byť plne vedomí možných rizík tejto technológie a byť pripravení ich znášať po finančnej aj politickej stránke,“ dodala Ferenčáková.
Copyright © TASR 2015