FT: Stanovovanie cien energií na Blízkom východe potrebuje nové pravidlá
Štátna podpora energetických komodít je drahá. Odhady MMF naznačujú, že v roku 2011 tvorili náklady na energetické dotácie v regióne Blízkeho východu zhruba 240 mld. amerických dolárov pred zdanením (merané ako rozdiel medzi spotrebou svetových a domácich cien komodít). Dané množstvo predstavuje ekvivalent 8,5 % regionálneho HDP resp. 22 % vládnych príjmov arabských krajín. V globálnom kontexte ide o polovicu všetkých energetických dotácií.
Masood Ahmed vo svojom komentári nespochybňuje, že dotované ceny energií sú pre spotrebiteľov istou formu pomoci. Vo svojom dôsledku ich ale považuje za veľmi nespravodlivé. Najväčší osoh z nich majú finančne lepšie zabezpečení jednotlivci. Ako príklad uvádza Egypt, v ktorom z tretiny energetických dotácií profituje najbohatšia skupina občanov. Tvorí len pätinu domáceho obyvateľstva.
Súčasný mechanizmus tvorby cien energií na Blízkom východe vytvára niekoľko negatívnych vplyvov, píše Ahmed pre FT. Predovšetkým, vlády prestali investovať do zdravotníctva, školstva či výstavby infraštruktúry. Systém naopak nepriamo podporuje nadspotrebu a znečisťovanie ovzdušia. Subvencie majú tiež tendenciu podporovať skôr peňažné odvetvia na úkor tých segmentov hospodárstva, ktoré by mohli zvýšiť zamestnanosť. Existujúci cenový mechanizmus sa tiež často stáva stimulom pre plytvanie a pašovanie.
Dnes už aj v arabských krajinách nie je výnimkou, že energetické firmy podnikajú v červených číslach. Vytvárať zisk v tomto prostredí je čoraz náročnejšie. Z tejto pozície sa investovanie do ďalšieho rozvoja podniku javí ako málo pravdepodobné. Ako upozornil Ahmed, v niektorých krajinách regiónu už situácia vyústila aj do výpadku v dodávkach elektriny.
Dlhodobo neudržateľný systém
Krajiny Blízkeho východu majú čoraz väčšie ťažkosti udržať na uzde rozpočtové deficity. Ako zdôrazňuje Ahmed, v mnohých krajinách to bez reformy v mechanizme určovania cien nepôjde. Krajiny dovážajúce ropu čelia v priemere 8%-nému fiškálnemu deficitu, zatiaľ čo verejný dlh predstavuje viac než 75 % HDP. Udržanie súčasnej hodnoty dotácií sa preto stáva dlhodobo neudržateľným.
Samotný autor v texte pre FT pripúšťa, že reforma subvencovania energetických cien nie jednoduchá a vyžaduje si nájsť to správne riešenie. A v mnohých krajinách sa už stihli popáliť, pripomína Ahmed. Snahy o zmenu mechanizmu sa zmrazili alebo narazili na silný odpor verejnosti či iných záujmov.
Skutočné náklady na energetické dotácie sú len málokedy vyjadrené vo vládnych rozpočtoch arabských krajín. Podľa Ahmeda tak ľudia nevidia súvislosť medzi dotáciami a tlakom na verejné výdavky. Ak aj verejnosť pochopí nedostatky takéhoto systému, vynorí sa silná nedôvera v schopnosti vlády využiť ušetrené prostriedky zmysluplne.
Ako docieliť reformu?
V procese zmeny súčasného systému možno čerpať zo skúseností svetových krajín, odporúča Ahmed. Pilierom reformnej stratégie by sa podľa neho mala stať komplexná komunikačná kampaň. Verejnosť by sa prostredníctvom nej dozvedela o benefitoch takejto reformy, ale aj o tom, aké sú v skutočnosti náklady na subvencovanie energetických komodít.
Čas a tempo rastu cien energií sa musia podľa Ahmeda dôsledne naplánovať. Skúsenosť ukazuje, že postupné zvyšovanie cien komodít je oveľa efektívnejšie. Takýto prístup poskytuje občanom a firmám dostatok času, ktorý potrebný na prispôsobenie sa novej situácii a vládam dáva priestor na posilnenie „záchrannej siete“ pre sociálne slabších občanov. Ako pripomína autor, slúžiť na to môže viacero nástrojov sociálnej ochrany ako napr. finančné príspevky, špeciálne sadzby alebo kupónové schémy.
V snahe o dosiahnutie trvácnosti reformy, stanovovanie cien sa musí úplne odpolitizovať a vystužiť pevnými pravidlami. Je preto potrebné zaviesť samočinný mechanizmus, ktorý by umožnil reflektovať zmeny na svetových trhoch aj do domácich cien energetických komodít. Znížila by sa tým šanca na prípadné zrušenie reformy. Zodpovednosť za implementáciu takéhoto mechanizmu by preto mala prináležať nezávislému orgánu, oslobodeného od politických tlakov.
Blízky východ a vôľa po zmene
Čo prinesie efektívnejšia prevádzka štátnych energetických podnikov? Podľa Masooda Ahmeda sa tým posilní ich finančná pozícia a v neposlednom rade aj zníži potreba čerpať prostriedky zo štátnej pokladnice.
Arabské krajiny v súčasnosti čelia mnohým hospodárskym a spoločenským výzvam. Sú dôkazom všeobecnej túžby po zmene status quo. Posun od energetických dotácií smerom k efektívnejšiemu míňaniu verejných financií by podľa Ahmeda priniesol väčšiu spravodlivosť, rast ekonomiky a nové pracovné miesta, uzavrel pre denník Financial Times.
© energia.sk
K téme
