FT: Európskemu trhu s emisnými povolenkami hrozí kolaps
Plán EÚ prinútiť svetové letecké spoločnosti platiť za emisie oxidu uhličitého obhajuje Brusel ako jediný spôsob ako si vynútiť globálne riešenie najrýchlejšie rastúceho zdroja emisií CO2. Svojou politikou EÚ skutočne zjednotila svet – ale proti sebe, takže jej momentálne hrozí obchodná vojna, konštatuje FT. Nasledujúci týždeň sa v Moskve stretnú zástupcovia viac než 20 krajín sveta, vrátane USA a Číny, aby rokovali o možnej odvete.
„Nepríjemnou pravdou“ pre EÚ podľa denníka je, že už nemôže poukazovať na úspech piliera svojej snahy stať sa lídrom sveta v boji proti emisiám, ktoré údajne vedú ku globálnemu otepľovaniu. Trh emisných povoleniek (ETS) sa totiž ďalej rúca, čo sa odráža v prepade ceny za emisie tony CO2 na zhruba 7 eur z maxima asi 30 eur z júla 2008. Cena je tak dlhodobo pod úrovňou, ktorá by mohla firmy motivovať k investíciám do „zelených“ technológií, čo bolo hlavným dôvodom založenia trhu.
Šéf E.ON: Európsky trh s emisiami je mŕtvy
Minulý týždeň šéf poprednej európskej energetickej skupiny E.ON Johannes Teyssen šokoval poslucháčov v Bruseli prehlásením o krachu emisného trhu. „Hovorme reálne. ETS skrachoval. Je mŕtvy.(…) Nepoznám jediného človeka na svete, ktorý by na základe cenových signálov ETS investoval jediný cent,“ povedal.
V sedemročnej histórii ETS povesť trhu priebežne podkopávali daňové podvody, krádeže a pochyby o prínose obchodovania pre životné prostredie. Cenový prepad je ale podľa FT pre trh najťažšou ranou, pretože spochybňuje jeho samotnú funkciu. EÚ síce sníva o tom, že podľa jej trhu vzniknú podobné trhy inde vo svete. Európske vízie o globálnom obchodovaní s emisiami padli ale už v roku 2010, kedy kvôli prepadu cien a celkovej bezperspektívnosti trhu zrušila americké obchodovanie s emisiami chicagská klimatická burza CCX.
„Cena uhlíka je na ďaleko nižšej úrovni, než akú sme odhadovali, keď sme celý systém zavádzali,“ povedal Martin Lidegaard, minister energetiky a klímy Dánska, ktoré momentálne predsedá EÚ. „Myslím, že situácia nie je dlhodobo udržateľná,“ dodal.
Dva protichodné názory na oživenie ETS
V Bruseli sa momentálne debatuje o tom ako trh oživiť a návrhy rozdeľujú európsku firemnú scénu. Na jednej strane stojí Teyssen z E.ON a koalícia energetických firiem, ktoré investovali do nízkoemisných technológií alebo do nákladných projektov zachytávania a ukladania emisií z uhoľných elektrární. Tie lobbujú v Bruseli za okamžitú intervenciu na podporu cien a Európska komisia tak už za tým účelom navrhuje plán rýchlejšieho znižovania počtu vydávaných emisných povoleniek.
Proti takýmto zásahom do trhu však ostro vystupujú veľkí spotrebitelia stále drahšej energie ako oceliarne a ďalšie firmy ťažkého priemyslu, ktoré podporu cien označujú za podkopanie samotného účelu trhu a prirovnávajú to k zmene pravidiel uprostred zápasu. Niektorí analytici tiež poukazujú na to, že nízke ceny nie sú známkou krachu trhu, ale odrazom situácie v ponuke a dopyte.
Analytik: Na trhu je výrazný prebytok emisných povoleniek
Situácia na trhu je taká, že kvôli hlbokej ekonomickej recesii v Európe sa prebytok zadarmo rozdaných emisných povoleniek prudko zvýšil a analytici vzhľadom k naďalej slabej ekonomike žiadne jeho výraznejšie zmiernenie v dohľadnej dobe nečakajú. Analytik banky UBS Per Lekander odhadol, že na trhu je až o 48 percent viac povoleniek, než je nutné k splneniu tohtoročného cieľa v znižovaní emisií. Prebytok podľa neho pretrvá až do polovice nasledujúceho desaťročia.
Jednou z najväčších hrozieb pre európsky trh s emisiami je navyše paradoxne iná ekologická iniciatíva Bruselu, ktorá počíta s direktívne presadzovaním zvyšovania energetickej efektívnosti, stelesnením napríklad zakazovaním klasických žiaroviek. Ak tieto plány uspejú, bude to znamenať nižšie objemy celkových emisií pri danom množstve povoleniek, čo bude cenu povoleniek ďalej zrážať dole, napísal FT.
ČTK, energia