Francúzi schválili obmedzenie jadrovej energetiky
Francúzsko postupne obmedzí výrobu elektriny z jadra. Cieľom zákona, ktorého znenie sa príliš nelíši od prvého čítania vlani v októbri, je obmedziť celkovú spotrebu energie v krajine – v roku 2050 má byť polovičná v porovnaní s rokom 2012. V pláne je takisto etapové znižovanie emisií skleníkových plynov. Do roku 2030 to má byť o 40 % menej v porovnaní s rokom 1990, a ďalej o tri štvrtiny v rozmedzí rokov 2030 až 2050.
Podľa zákona sa stanovil limit na inštalovaný výkon pre atómové elektrárne v krajine na úroveň 63,2 GW. Jeho znenie už ale nerieši, akým spôsobom a kedy má štátny prevádzkovateľ EDF uzavrieť dosluhujúce reaktory.
„Zákon stanovuje ciele, ktoré sú zaujímavé, ale už ďalej nevysvetľuje, ako ich dosiahnuť,“ uviedol kampanier Greenpeace Yannick Rousselet pre Reuters. Odklad detailnej implementácie preto nepovažuje za „dobré znamenie“.
Greenpeace predpokladá, že vládny plán si vyžaduje uzavrieť celkom šesť elektrární, vrátanej najstaršej atómky Fessenheim. Tá sa nachádza na východe krajiny pri hraniciach s Nemeckom, v oblasti náchylnej k zemetraseniam. Jej uzavretie do roku 2016 počas minuloročnej kampane prisľúbil aj prezident Francois Hollande.
Podľa premiéra Manuela Vallsa je však výsledok hlasovania francúzskych poslancov vzorom pre celú Európu i svet. Vládny kabinet socialistov sľubuje, že zákon o „energetickom prechode“ vytvorí 100-tisíc pracovných miest v sektore OZE. Ministerka pre životné prostredie Ségolene Royalová vyzdvihla, že text dokumentu v sebe spája rast, ekológiu a sociálnu politiku.
Domáce médiá pripomínajú, že legislatíva sa prijala v čase vrcholiacich príprav na svetový summit ku klíme, ktorý sa má uskutočniť v decembri v Paríži.
Pilier národného hospodárstva
Prijatie legislatívy ale neznamená, že výroba elektriny z jadrových zdrojov stratí svoje dominantné postavenie v energetickom mixe Francúzska. Krajina je hneď po USA druhým najväčším výrobcom elektriny z jadra.
V krajine je v súčasnosti aktívnych 58 reaktorov, ktoré sú umiestnené v 19 atómových elektrárňach. Väčšina je v prevádzke od 70. rokov 20. storočia.
Odklon od atómu by navyše poškodil aj domáce hospodárstvo. V tomto sektore pôsobia dvaja silní globálni hráči, Areva a EDF, s majetkovou účasťou štátu.
Vlajkovou loďou štátnej Arevy má byť Európsky tlakovodný reaktor (EPR). Okrem Francúzska sa reaktory 3. generácie stavajú aj vo Fínsku a Číne. Problémy týmto, ale aj iným jadrovým projektom spôsobuje situácia na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. EDF bojuje s rastúcimi nákladmi pri elektrárni Flamanville v Normandii. Projekt je už dnes v päťročnom sklze.
Popri finančných problémoch sa objavili aj technické obavy. Francúzsky regulátor nedávno upozornil na nedostatky chladiaceho systému vo Flamanville. Úrad pre jadrovú bezpečnosť predtým varoval aj pred zvýšeným množstvom uhlíka v oceľovom plášti nádoby reaktora. Vyšší obsah uhlíka znižuje mechanickú silu nádoby, čo môže spôsobiť jej prasknutie.
S touto technológiou sa ráta aj v prípade britskej atómky Hinkley Point C. Harmonogram spustenia sa kvôli investičnej neistote posunul na rok 2023.
© energia.sk, ČTK
K téme
