Fínsky expert: Teplári potrebujú viac slobody

V čom sa môže Slovensko inšpirovať od fínskeho teplárenstva?

Na to neexistuje jednoduchá odpoveď. Vo všeobecnosti, ak by teplárenské spoločnosti získali viac slobody pre investície do technologických inovácií, výsledkom by bola vyššia kvalita vykurovania a nižšie ceny pre zákazníkov.

Koľko budov je vo Fínsku napojených na centrálne vykurovanie?

V súčasnosti ide približne o 50 % všetkých budov v krajine. V mestách býva zvyčajne toto percento ešte vyššie, niekde dosahuje dokonca až 90 %.  Sústavy CZT vo Fínsku momentálne dodávajú teplo pre viac než 2 milióny obyvateľov.

Dôležitá je tiež samotná cena vyrábaného tepla. V minulom roku bola priemerná tarifa za dodávku tepla 70 eur/MWh, vrátane daňových poplatkov.

Z pohľadu paliva na výrobu tepla, dominujú u vás fosílne palivá?

Palivová základňa pre výrobu tepla v CZT prechádza zmenami. Do popredia sa dostávajú obnoviteľné zdroje energie, klesá naopak využitie uhlia a plynu. Už dnes je vo Fínsku vyše 2000 kotlov na biomasu, ktoré slúžia na výrobu tepla. Rastie aj využívanie rašeliny, ktoré sa však oficiálne nepovažuje za OZE.

Nemá Fínsko lepšie podmienky pre CZT aj kvôli chladnejšiemu počasiu?

Naopak, keď máte chladnejšie počasie, musíte spĺňať náročnejšie podmienky na kvalitu dodaného tepla. V Laponsku sa teploty blížia k mínus 40 stupňov Celzia. Vykurovacie sústavy musia preto pracovať dostatočne spoľahlivo a udržateľne.

Teplárne vo Fínsku vlastnia municipality. U nás je šesť veľkých štátnych teplární, menšie boli zväčša sprivatizované. Je fínsky model výhodnejší?

Najprv musím doplniť, že aj vo Fínsku máme súkromné teplárenské firmy, väčšinu ale naozaj spravujú mestá a obce. Výhodu vidím skôr v tom, keď majú výroba tepla a distribučná sieť rovnakého vlastníka. Nevylučujem však, že za predpokladu správne nastavených kontraktov môže fungovať aj iný model.

Rozvody a výroba sú integrálnou súčasťou CZT, navzájom na sebe závisia. Ak majú jedného majiteľa, celková optimalizácia nákladov je zväčša výhodnejšia. 

Tvrdíte, že cena tepla vo Fínsku je pre domácich obyvateľov dostupná. Produkujú teplárenské podniky v správe tamojších miest a obcí zisk?

Fínske teplárenstvo je určite ziskové odvetvie. V roku 2014 dosiahol zisk jedného z najväčších prevádzkovateľov CZT v krajine 115 miliónov eur, pričom ročný obrat bol okolo 600 miliónov eur. Vlani sa im čistý zisk znížil, lebo došlo k zmene štruktúry na akciovú spoločnosť, no stále zostala vo vlastníctve mesta.

Na Slovensku sú dnes snahy novelizovať legislatívne obmedzenia, ktoré bránia odpojiť sa od CZT. Ako náročné je odpojiť sa od CZT vo Fínsku?

Ak ide o byt, ktorý je súčasťou budovy pripojenej na centrálne vykurovanie, takéto odpojenie je zakázané. Pre odpojenie budovy ale neexistujú legislatívne prekážky. Takéto prípady sú ale naozaj ojedinelé. Spomínam si na prípad, keď sa od CZT odpojil bytový dom v blízkosti olympijského štadiónu v Helsinkách. Vlastníci sa rozhodli vyriešiť si kúrenie prostredníctvom tepelného čerpadla.

S odpojením teda problém nie je, hoci vlastníci budovy musia podľa zákona vrátiť výrobcovi tepla investičné náklady, ktoré vynaložil na pripojenie objektu do sústavy CZT. Ak však došlo k pripojeniu pred niekoľkými dekádami, ide skôr o symbolickú sumu. No ak by v budúcnosti došlo k prehodnoteniu situácie, pre návrat do CZT  musí vlastník budovy opätovne zaplatiť pripájací poplatok.

Vo Fínsku vždy fungovala konkurencia. V 60. a 70. rokoch 20. storočia súperilo CZT vo Fínsku s individuálnym kotolňami, ktoré využívali fosílne palivá. V 80. rokoch bolo populárne kúrenie elektrinou. Ak sa prenesieme do súčasnosti, záujem rastie o tepelné čerpadlá. Ak si chce centrálne vykurovanie udržať svoje postavenie, musí zostať konkurencieschopné a ponúkať dostupné ceny.

Teplári na Slovensku sa často sťažujú na nastavenie regulácie. Z vašich skúseností vo Fínsku, nakoľko kľúčová je deregulácia pre rozvoj trhu?

Vo Fínsku síce je trh s teplom liberalizovaný, ale aj my máme regulačný orgán, ktorý dohliada na dodržiavanie zákonných princípov. Centrálne vykurovanie nie je monopolom, ale vzhľadom na zastúpenie má monopolistické postavenie.

Regulátor preto môže vždy kontrolovať cenotvorbu výrobcov tepla, aby nedošlo k dumpingu cien za dodávku. Cena musí byť vždy založená na skutočných nákladoch. Pri kogenerácii sa zisky z predaja elektriny nemôžu využívať na umelé znižovanie cien tepla. Krížové dotácie sú zakázané, na čo dohliada regulátor.

Spomenuli ste kogeneráciu. Ako rozšírená je u vás táto technológia?

Podiel efektívnej výroby tepla kombinovaným spôsobom spolu s elektrinou (KVET) dosahuje na celoštátnej úrovni stabilne 75 %. V mestách sa kogenerácia využíva viac, v metropole Helsinki sa pohybuje na úrovni 90 %.

Arto Nuorkivi je energetický konzultant fínskej spoločnosti Energy-an Consulting. Pracuje súčasne ako technický poradca pre Svetovú banku.

© energia.sk

K téme