Fínsky expert: Bez cenovej regulácie máme najnižšie ceny tepla

Výrobu tepla v Európskej únii (EÚ) charakterizuje ne-homogénnosť. Arto Nuorkivi rozdeľuje krajiny EÚ do troch skupín. Do prvej kategórie patria nové členské štáty vrátane Slovenska, v ktorých prebieha rozsiahla rekonštrukcia ústredného vykurovania.

Do druhej skupiny zaraďuje štáty, ktoré sa sústredia na rozvoj centrálneho zásobovania teplom alebo sa v nich tento proces len nedávno odštartoval. Ide o krajiny ako Nemecko, Taliansko, Francúzsko, či Nórsko (nie je členom EÚ, pozn. red.). Spája ich spoločný záväzok, že do roku 2050 bude ich systém centralizovaného zásobovania teplom ako aj kogenerácia uhlíkovo neutrálna.

V tretej skupine sú škandinávske krajiny a Rakúsko. Rozvoj centrálneho zásobovania teplom a kogeneračných jednotiek v nich už prebieha dlhší čas. Nedostatkom je menšia miera flexibility z pohľadu využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE).

Rozdiely fínskeho a slovenského teplárenstva

Teplárenský systém vo Fínsku pokladá Nuorkivi ako jeden z najlepších na svete, s vysokou mierou efektivity. Dôvodom je podľa neho aj to, že investície ako aj samotná prevádzka zohľadňujú dlhodobé ciele. V súčasnosti je vo Fínsku napojených na centrálne zásobovanie až 50 % všetkých budov. „V niektorých mestách je to dokonca až vyše 90 % budov. Ak by sme to mali prerátať na populáciu, tak 2,6 milióna Fínov kúri práve prostredníctvom centralizovaného rozvodu tepla,” dodal.

Teplárenstvo vo Fínsku a na Slovensku je však značne odlišné. Ako dodáva expert, rozdiely sú dané najmä historickými dôvodmi. Zatiaľ čo na Slovensku existuje 6 veľkých teplárenských spoločností vo vlastníctve štátu a menšie sa privatizovali, vo Fínsku sú zriaďované na obecnom princípe, teda ich vlastníkom je obec. „Centrálne zásobovanie teplom je vo Fínsku predovšetkým lokálnym podnikaním. Existuje tu veľa podnikov a lokálnych teplární, ktoré zásobujú domácnosti a podniky vo svojom okolí,” informoval Nuorkivi. 

Zásadným rozdiel medzi krajinami je miera regulácie. Na Slovensku cenu tepla stále reguluje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO). Vo Fínsku si výšku tarify za teplo určuje vždy miestna spoločnosť, cenotvorba je teda deregulovaná.

Ďalšou odlišnosťou je technický aspekt. Na Slovensku funguje primárny a sekundárny okruh ohrevu s mnohými výmenníkovými stanicami. „Vo Fínsku je celý systém napojený iba na primárny okruh a samotné výmenníkové stanice fungujú už iba v rámci jednotlivých budov,” uvádza Nuorkivi. Okrem toho na Slovensku sú odberateľmi tepla z centrálnych systémov vlastníci jednotlivých bytov, vo Fínsku je to naopak: „Tam je to vlastník budovy, ktorý sa nechá zásobovať teplom.“

Vysoká účinnosť a nízke ceny

Vo Fínsku je tiež ten, kto má na starosti rozvod tepla, spravidla i vlastníkom kogeneračnej jednotky. Preto je výroba tepla vo Fínsku vysoko účinná. Účinnosť podľa Nuorkiviho presahuje 90 %. Tepelné straty v sieti predstavujú približne 6 až 9 %. „Pri rozvodoch používame predovšetkým rozvod horúcej vody, ktorá má v potrubí približne 120 °C, pri návrate 40 až 50 °C,” dodáva expert.

Teplárenský systém vo Fínsku charakterizuje tiež finančná udržateľnosť. Platí to aj aj napriek nízkym cenám a neexistujúcej podpore, či iným dotáciám zo strany štátu. Dôvod nízkych cien podľa fínskeho experta tkvie práve vo využití kogenerácie. V kogeneračných jednotkách vo Fínsku sa pre ústredné vykurovanie vyrába až 76 % tepla.

Ďalším dôvodom je kvalita teplárenskej siete v krajine. „Čo sa týka údržby sietí, stav je natoľko dobrý, že ročne stačí nahradiť iba 0,5 % siete v celom Fínsku,” doplnil Nuorkivi, podľa ktorého by teplárenská sieť mohla vydržať v spôsobilom stave minimálne 50 rokov. „V súčasti máme potrubné siete, ktoré majú aj viac ako 60 rokov a svojmu účelu slúžia dobre,” dopĺňa. K výhodným cenám prispieva aj vysoká automatizácia a informatizácia teplárenských prevádzok.

Ziskový teplárenský biznis bez cenovej regulácie

Teplárenstvo vo Fínsku pokladá Nuorkivi za ziskové odvetvie. „Zisk tvorí 10 až 20 % z celkového obratu,” spresňuje. Napríklad v roku 2009 bola vo Fínsku priemerná cena za 1 GJ zhruba 13 eur. Odborník upozorňuje, že ceny tepla v Dánsku sú dvojnásobné a napriek tomu tamojšie spoločnosti nie sú v zisku. Dôvodom je podľa neho regulácia. Ako ďalší príklad uviedol Nemecko, kde je centrálne zásobovanie teplom veľmi drahou záležitosťou. K tomuto stavu však podľa neho prispievajú aj vysoké investičné náklady, keďže systém sa tam zatiaľ len rozvíja. „Z nominálneho pohľadu sú ceny za teplo vo Fínsku určite najlacnejšie v Európe. Keby sme si to však porovnali s paritou kúpnej sily vo Fínsku, tak možno tieto ceny za teplo sú aj najlacnejšie na svete,” dopĺňa.

Najväčším nákladom teplárenských spoločností je palivo. V prípade fínskeho trhu predstavuje jeho podial až 70 % z celkových nákladov. Podiel palív určených na výrobu tepla prešiel v krajine dlhým vývojom. Najprv sa vo veľkom využívali vykurovacie oleje. Od roku 1976 ich význam takmer zanikol, rovnako klesá aj podiel uhlia. „Zvyšuje sa podiel zemného plynu a rašeliny, teda podiel biomasy,” spresňuje Nuorkivi. Aktuálne prebiehajú mnohé rekonštrukcie kogeneračných jednotiek, aby sa prispôsobili spaľovaniu biomasy. Možnosť využiť viacero zdrojov podľa neho prispieva k lepšej pozícii samospráv pri rokovaniach o cenách palív.

Ekologický rozmer a emisie

Fínsko podľa Nuorkiviho kladie dôraz aj na ekologický rozmer výroby. Systém kogenerácie a centrálneho zásobovanie teplom sa tak snaží aj o udržateľnosť z pohľadu životného prostredia. „Práve vďaka tomuto systému sa nám podarilo usporiť 25 TWh energetického výstupu, čo je ekvivalent 3,7 mil. ton čierneho uhlia. Keby sme to premietli na jednotlivých občanov, každý občan Fínska ušetrí ročne 700 kg čierneho uhlia. Z pohľadu úspor emisií CO2 ide o 1.600 kg emisií na občana za rok,” uzatvára.

Príspevok Arta Nuorkiviho odznel 8. augusta 2012 na seminári „Solved” v Bratislave. Organizátorom podujatia bola fínska environmentálna organizácia Cleantech Finland v spolupráci s Veľvyslanectvom Fínska. Seminár bol pripravený s pomocou Asociácie priemyselnej ekológie (ASPEK) a energetickej konzultačnej spoločnosti PROEN.

(c) energia.sk

K téme