Fínsko je kandidátom na výstavbu terminálu LNG
Komisia požiadala o vypracovanie štúdie, ktorá by v Pobaltí stanovila pre terminál LNG najlepšiu lokalitu. Výstavba by podľa agentúry Reuters mohla byť financovaná z peňazí Európskej únie, pretože Estónsko, Lotyšsko a Litva sa nedokázali zhodnúť, ako by sa mal projekt financovať.
Štúdia okrem iného uvádza, že terminál vo Fínsku by vyhovoval strategickým plánom, ktoré má Komisia s Pobaltím. Celá oblasť ročne spotrebuje okolo 10 mld. m3 plynu, z čoho polovica pripadá na Fínsko.
„Fínsky terminál prinesie rovnaké výhody ako terminál LNG v Estónsku. A to ako z hľadiska diverzifikácie zásobovania, ako aj z hľadiska zabezpečenia dovozu,“ píše sa v správe. „Terminál LNG vo Fínsku má navyše tú výhodu, že je bližšie k stredu najväčšieho odberateľa plynu v oblasti, teda Fínsku,“ píše sa ďalej. Terminál by mal mať kapacitu 4mld. m3, aby pokryl dopyt a slúžil ako cenová alternatíva aj prostriedok obmedzenia dovozu plynu z Ruska.
Fínsky prevádzkovateľ plynovodov Gasum minulý týždeň potvrdil, že má záujem postaviť na svojom južnom pobreží terminál na dovoz skvapalneného plynu a prepojiť ho s plynovodom s Estónskom. Problém by ale mohol byť v tom, že Fínsko je až do roku 2025 viazané dlhodobými zmluvami na odber suroviny s ruským monopolným vývozcom plynu Gazprom.
„Reálne sa nedá očakávať, že Fínsko bude potrebovať skvapalnený zemný plyn skôr, ako mu v roku 2025 skončí súčasná zmluva,“ upozorňuje štúdia. Preto bola vybraná alternatíva, a to prístav Paldiski v Estónsku. Pre neho hovoria hlavne nízke náklady na prepojenie s plynovodmi. Prepojenie estónskeho terminálu s Fínskom a Poľskom spolu s modernizáciou, ktorá by umožnila terminál spojiť s ostatnými štátmi v Pobaltí, by vyšlo na 1,3 mld. eur. Terminál s kapacitou 4 mld. m3 ročne, ktorý by bol v Paldiski, by stál 501 mil. eur. Táto cena zahŕňa aj 38 mil. eur, ktoré by boli potrebné na prepojenie s Fínskom.
Ak by bolo nutné zvýšiť kapacitu estónskeho terminálu až na 8 mld. m3, stálo by to podľa štúdie ďalších 140 mil. eur. Cenový odhad fínskeho terminálu však štúdia neuvádza.
Ak by sa terminál na LNG vybudoval a prepojil s jednotlivými krajinami tak, aby diverzifikoval zásobovanie a znížil cenu suroviny, mohla by sa spotreba plynu v pobaltských krajinách a Fínsku podľa štúdie zvýšiť až na 16 mld. m3 ročne. Pobaltské krajiny v súčasnosti platia vysoké ceny, pretože Pobaltie je takmer úplne závislé od dovozu ruského plynu.
Litva, ktorá je najjužnejším štátom Pobaltia a susedí s Poľskom, sa rozhodla v prístave Klajpeda vybudovať menší dovozný terminál s kapacitou 2 až 3 mld. m3, bez toho aby o peniaze na výstavbu žiadala Európsku úniu. Vilnius má v pláne priviesť plyn aj do Poľska, ktoré chce od roku 2014 tiež dovážať LNG.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
