Fínska firma odchádza z projektu atómky Hanhikivi
Spoločnosť Kesko, ktorá sa primárne venuje prevádzke maloobchodných predajní, už v roku 2014 oznámila, že sa viac na projekte nechce podieľať. V konzorciu Fennovoima mala asi 2-percentný podiel.
Ostatní spoluvlastníci jej ale odchod nechceli umožniť a trvali na tom, že naďalej musí spolufinancovať výstavbu. Náklady projektu elektrárne v Hanhikivi s inštalovaným výkonom 1200 MW sa odhadujú na 6,7 miliardy eur a do prevádzky by sa mala spustiť v roku 2024.
V utorok fínsky arbitrážny súd rozhodol v prospech Kesko.
„Je to koniec prípadu. Rozhodnutie nás teší,“ citovala agentúra Reuters hovorcu firmy. Ostatní zúčastnení sa odmietli vyjadriť alebo neboli k dispozícii.
Z projektu sa už v minulosti stiahli viaceré firmy vrátane nemeckého E.ONu, ktorý mal pôvodne vo firme až 34 % akcií. Tých sa zbavil vo februári 2013. Odstúpil od neho aj najväčší maloobchodný predajca vo Fínsku S-Group či švédsky výrobca kovov Boliden.
Namiesto E.ONu svoju pozíciu v konzorciu posilnil Rosatom, ktorý je aj dodávateľom technológie do atómky. Silnejúci ruský vplyv v projekte a vo fínskej energetike ale vyvolal nevôľu u domácich politikov. V decembri 2014 parlament odsúhlasil tzv. požiadavku o minimálnom vlastníctve firiem z Fínska alebo krajín EÚ.
Projekt túto podmienku takmer nesplnil, konzorciu ale pomohol vstup energetickej spoločnosti Fortum do firmy Voimaosakeyhtio SF, ktorá vo Fennovoime vlastní 66 % akcií a združuje viac než 50 miestnych firiem zo širokého spektra sektorov.
Rozhodnutie súdu môže podnietiť aj odchod iných fínskych firiem z projektu. O predaji svojho podielu vo výške 1,4 % uvažuje napríklad aj výrobca mliečnych výrobkov Valio.
V krajine sa buduje aj ďalšia jadrová elektráreň Olkiluoto 3, ktorú začala stavať francúzska spoločnosť Areva. Rozpočet projektu sa ale niekoľkokrát nafúkol a termín spustenia odsunul. Aktuálne sa sprevádzkovanie atómového bloku plánuje na rok 2018.
© energia.sk
K téme
