Európski oceliari žalujú Brusel. Pre emisný benchmark
Európska komisia 27. apríla 2011 rozhodla, na aký objem bezplatných emisných povoleniek budú mať nárok európski výrobcovia ocele v období 2013 – 2020. Problémom však je, že strop je oveľa prísnejší, než aké limity dosahuje horných 10 percent spomedzi všetkých oceliarní v EÚ, tvrdí združenie výrobcov ocele EUROFER.
Oceliari sa pre prísne emisné limity pre ďalšiu fázu obchodovania s emisiami (2013 – 2020) obrátili minulý týždeň na Európsky súdny dvor. Argumentujú, že Európskou komisiou vypočítaný benchmark na jednej strane nezodpovedá metodike podľa článku 10a smernice o európskej schéme obchodovania s emisiami (EU ETS), ale na druhej strane, celý priemysel pripraví po roku 2013 každý rok o 20 mil. bezplatne pridelených povoleniek.
„Rozhodnutie Komisie stanovuje benchmark pre výrobu kovovej taveniny, ktorý je na technicky nedosiahnuteľnej úrovni,“ tvrdia oceliari v spoločnom stanovisku. Dodávajú, že Európska komisia strop vypočítala nerealisticky i napriek tomu, že od oceliarskych prevádzok dostala všetky potrebné dáta včas.
Benchmark stanovený Komisiou | Benchmark podľa čl. 10a smernice o ETS (výpočet: EUROFER) | Priemerná emisná náročnosť oceliarní v období 2005 -2008 | |
---|---|---|---|
1t kovovej taveniny | 1,328 t CO2 | 1,475 t CO2 | 1,593 t CO2 |
Podľa smernice o schéme ETS (čl. 10a), benchmark pre obdobie po roku 2013 by sa mal stanovovať ako priemer emisnej náročnosti horných 10 percent oceliarskych prevádzok, ktoré pracujú s najmodernejšími technológiami a teda sú emisne najšetrnejšie. Naviac, technologicky najrozvinutejšie oceliarne by mohli dostať i celý objem potrebných emisných povoleniek zdarma. Takýto mechanizmus sa dohodol preto, aby sa zabránilo presunutiu výroby v energeticky náročných odvetviach z krajín EÚ do krajín s menej prísnymi klimatickými zákonmi, teda aby sa zabránilo tzv. „úniku uhlíka“.
Tým, že Komisia správne neuplatní smernicu o ETS, oceliari dostanú v období 2013 – 2020 každý rok o 20 mil. povoleniek menej, než ako by dostali podľa článku 10a, tvrdia v tlačovom stanovisku. Predpokladajú, že na začiatku roka 2013 bude cena tony emisií na úrovni 30 eur, čo im v prvom roku spôsobí dodatočné náklady 600 mil. eur. EUROFER dopĺňa, že za obdobie 2013 – 2020 by sa celkové dodatočné náklady priemyselného sektora mohli vyšplhať až na 5 mld. eur. Pre porovnanie, pri (podľa oceliarov) správnom výpočte podľa čl. 10a sektoru už i tak vzniknú za celé obdobie dodatočné náklady v objeme 6,5 mld. eur.
Rozhodovanie pred Európskym súdnym dvorom trvá spravidla viac ako dva roky. Preto EUROFER súdny dvor požiadal o urýchlené rozhodnutie tak, aby bol verdikt známy v horizonte do jedného roka. Priemyselníci dôvodia blížiacim sa termínom prechodu do ďalšej fázy obchodovania s emisiami (1.1.2013) a tým pádom i uplatňovaním benchmarku podľa článku 10a smernice o ETS, ktorý počíta Európska komisia.
Text: (c) energia
Ilustračné foto: SITA/AP Photo