Európske plynárenstvo zažíva turbulentné obdobie
Európska energetika už nie je na rázcestí, ale za ním. „Rozhodli sme sa posunúť od systému veľkých fosílnych zdrojov k systému menších, ekologickejších zdrojov,” uviedol dnes (1.10.) na Jesennej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu Juraj Nociar, šéf kabinetu slovenského eurokomisára zodpovedného za energetickú úniu.
Generálny riaditeľ sekcie energetiky na ministerstve hospodárstva Ján Petrovič uviedol, že Slovensko pri budovaní energetickej únie zdôrazňuje potrebu efektívneho využitia už existujúcich nástrojov a tiež nutnosť dodržiavať princípy subsidiarity a suverenity pri definovaní národného energetického mixu. Rezort podporuje zámer ďalšieho rozvoja energetickej infraštruktúry s dôrazom na projekty spoločného záujmy (PCIs), presadzuje projekt plynovodu Eastring a tiež požiadavku na integráciu obnoviteľných zdrojov a reformu ich podpory.
Aktuálne sa v rámci EÚ pripravujú závery pre novembrové zasadnutie Rady ministrov pre energetiku, kde podľa Petroviča stále panujú rozdielne názory medzi členskými krajinami.
Totálne turbulentné obdobie
Európska komisia si podľa Nociara uvedomuje, že aktuálna situácia v oblasti cien plynu nie je optimálna, čo treba chápať najmä vo vzťahu k nízkym cenám emisných povoleniek, ktoré nemotivujú výrobcov a investorov k prechodu od uhoľných elektrární k ekologickejším alternatívam.
Zástupca EK poznamenal, že najmä v plynárenstve zažíva Európa „totálne turbulentné obdobie” a plyn sa stal súčasťou geopolitických hier. Táto surovina bude mať podľa neho „nenahraditeľnú úlohu v procese prestavby európskej energetiky“. V januári Brusel zverejní nový súbor legislatívnych návrhov, tzv. plynový balíček.
Jednou z hlavných tém nového balíčka bude pozícia a budúcnosť LNG na európskom trhu. Juraj Nociar poukázal na to, že stlačený zemný plyn je zatiaľ do určitej miery veľkou neznámou pokiaľ ide o vplyv na tradičné plynárenstvo. V súčasnosti sa do Európy dodáva ročne asi 50 miliárd metrov kubických LNG. Rôzne prognózy vývoja spotreby plynu pritom hovoria, že v roku 2030 by sa mal tento objem zdvojnásobiť, hlavne vďaka exportu z USA, iné skôr počítajú so zachovaním súčasnej úrovne.
Veľkú perspektívu naopak Brusel nevidí v prípade získavania energií z bridlicového plynu a ropy. Hoci sú tu významné domáce zásoby takýchto zdrojov, kvôli odlišným podmienkam vrátane štruktúry osídlenia, EK nepočíta s ich výraznejším využívaním.
Staro-noví partneri a projekty
„Zdá sa, že Rusko ani v budúcnosti nestratí svoj doterajší podiel na trhu EÚ,“ podotkol Nociar s tým, že niektoré odhady, napr. konzorcium stojace za projektom Nord Stream II, hovoria dokonca o väčšej potrebe dodávok z Ruska.
V súvislosti s plánovaným plynovodom Turkish Stream, ktorým sa má ruský plyn prepravovať popod Čierne more do nového plynárenského uzla blízko turecko-gréckych hraníc, Nociar zdôraznil, že aktuálne dochádza k „zreálňovaniu pohľadu na možné odbytiská plynu“. Podľa pôvodných plánov sa na túto trasu mal presmerovať celý objem plynu určený pre zrušený projekt South Stream, t.j. 63 mld. kubíkov ročne. EK v súčasnosti uvažuje, že jedna vetva Turkish Streamu by bola opodstatnená, pričom plyn by sa spotrebúval v Turecku a okolitom regióne.
Brusel však prioritne sleduje tézu, aby žiadny ďalší projekt neohrozoval tranzit plynu cez Ukrajinu, jednak kvôli významu tohto systému pre krajiny juhovýchodnej Európy, jednak kvôli finančnému dopadu na Ukrajinu samotnú.
Eustream: Ukrajina je naším veľkým zákazníkom
Generálny riaditeľ Eustreamu považuje v súčasnosti za hlavných konkurentov slovenskej prepravnej trasy plynovody Nord Stream a Jamal, v ktorých má ruský Gazprom vlastnícke záujmy. Ukrajinsko-slovenská vetva je tak z pohľadu Gazpromu skôr „vyvažovacia“, zhodnotil Rastislav Ňukovič. Zdôraznil, že všetky novodobé ruské tranzitné projekty – existujúce i zamýšľané – obchádzajú Ukrajinu aj Eustream.
Hoci v rokoch 2013 a 2014 došlo k celkovému poklesu dovozu plynu do Únie o približne 10 %, Eustream si aj vlani zachoval 10-percentný podiel na tranzite z Ruska. To čo slovenský prepravca stratil v smere z východu na západ, získal reverzným tokom z Českej republiky a exportom na Ukrajinu.
„Ukrajina sa stáva naším veľkým zákazníkom,“ uviedol Ňukovič a dodal, že reverzné toky z krajín EÚ ušetrili Ukrajine asi 3 mld. amerických dolárov na cene komodity.
Vývoj cien energetických komodít na trhu navyše podľa šéfa Eustreamu ukazuje, že pre krajiny so slabou negociačnou pozíciou voči Gazpromu, ktoré majú v zmluvách o dodávkach plynu stále zachovanú cenotvorbu naviaznú na ceny ropy a ropných produktov, je aktuálna situácia priaznivejšia ako pre zákazníkov, ktorí si medzitým vyjednali zmenu cenotvorby, ktorá reflektuje primárne vývoj trhových cien plynu.
Prednášky odzneli počas Jesennej konferencie SPNZ 2015, ktorá sa koná 1. októbra v Hornom Smokovci.
© energia.sk
K téme
