Analýza: Európska podpora OZE: Vydali sme sa správnou cestou?
Súčasný trend európskej integrácie predstavuje kontinuálny presun národných kompetencií do Bruselu. V zásade s tým možno súhlasiť, vo svete globalizácie je nevyhnutné, aby sa malé a stredne veľké štáty zoskupovali do väčších zoskupení na presadzovanie svojich cieľov a ochrany svojich záujmov. Podľa profesora európskeho práva na Viedenskej univerzite pána Petra Fishera1 na stupnici od 1 do 10, kde 10 predstavuje federáciu, sa súčasná Európska únia nachádza na čísle 7,5.
V posledných rokoch EÚ zaviedla ambicióznu politiku na posilnenie prechodu na nízko-uhlíkové hospodárstvo. Klimatický a energetický balík prijatý v roku 2009 stanovil do roku 2020, 20% zníženie emisií skleníkových plynov, zvýšenie energetickej účinnosti o 20% a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na hrubej koncovej spotrebe na 20%. V tejto súvislosti je treba rovnako spomenúť nový cieľ na úrovni EÚ, a to pre rok 2030, v ktorom sa o.i. ustanovilo zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie na 27%. Cieľom týchto opatrení je v prvom rade zníženie skleníkových plynov za súčasného posilňovania bezpečnosti dodávok energií a podpora alternatívnych zdrojov energií.
Aj keď tieto opatrenia majú slúžiť primárne na zabezpečenie konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok a udržateľnosti, teda na splnenie cieľov EÚ energetickej politiky, to, čo v konečnom dôsledku zaujíma koncových odberateľov je cena, ktorú zaplatia za elektrinu. To znamená, že akákoľvek zmena v jej cene má dopad tak na životnú úroveň domácnosti, ako aj na konkurencieschopnosť európskych podnikov.
I Obnoviteľné zdroje energie v EÚ a USA a ich rozvoj
Podľa údajov Eurostatu v roku 2013 dosahoval podiel obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na koncovej spotrebe v EÚ 15%2 v porovnaní s 9,3%3 v Spojených štátoch amerických (USA). Treba poznamenať, že toto číslo sa v EÚ dramaticky zvyšuje z roka na rok, pričom niektoré odhady predpokladajú, že cieľ v roku 2020, teda 20% podiel na koncovej spotrebe z OZE bude kumulatívne na úrovni celej EÚ prekročený. Otázka teda znie, z čoho vyplývajú také rozdiely v podieloch OZE medzi oboma brehmi Atlantického oceánu.
A) EÚ
Podpora OZE je dlhodobo európskou agendou a jej podobu definujú viaceré dokumenty EÚ. Predovšetkým západné štáty EÚ historicky poukazujú na ochranu životného prostredia, hrozbu klimatických zmien a potrebu zníženia energetickej závislosti. Počiatky diskusií na európskej úrovni ohľadom zvyšovania podielu OZE v energetickom mixe možno datovať už od deväťdesiatych rokov. V tom čase však neexistoval jednotný a účinný politický rámec a chýbala aj stabilná dlhodobá vízia. Pomerne významný zvrat v tomto smere nastal prostredníctvom Oznámení Komisie z roku 2007 s názvom „Energetická politika pre Európu“ a „Cestovná mapa pre obnoviteľné zdroje“, ktoré predstavili ambiciózny plán dosiahnuť 20 % podiel OZE na celkovej spotrebe energie v EÚ do roku 2020.
Po odsúhlasení týchto cieľov zo strany Európskej rady a Európskeho parlamentu bola prijatá Smernica č. 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES. Tento dokument predstavuje základný a všeobecný rámec na úrovni EÚ, ktorý zaviazal každý členský štát dosiahnuť do roku 2020 aspoň taký podiel energie vyrobenej z OZE, ako je národný cieľ týkajúci sa podielu energie z OZE.
Predmetná smernica špecifikovala konkrétne druhy podporných mechanizmov a bolo ponechané na členských štátoch EÚ zvoliť si ten správny a pre nich vhodný. Práve podpora elektriny z OZE prostredníctvom výkupných cien (feed-in tariffs), resp. prémií je najviac rozšírenou podporou v rámci EÚ, pričom tento systém podpory uplatňuje 17 členských krajín EÚ.
B) USA
USA na federálnej úrovni nemá uzákonený jednotný a ucelený rámec politiky pre podporu OZE. Síce každé dva roky Federálne oddelenie pre Energetiku (Federal U.S. Department of Energy – DOE) spolu s prezidentom vydávajú tzv. národný energetický plán, avšak ten neobsahuje žiadne záväzné ciele pre jednotlivé štáty.
Aj napriek absencii jednotného rámca na federálnej úrovni, niektoré štáty prijali svoje vlastné podporné schémy tzv. renewable portfolio standards (RPS), ktoré vyžadujú, aby určité percento z dodanej elektriny pochádzalo z OZE. Sedem štátov prijalo dobrovoľné (nezáväzné) RPS ciele a 30 štátov povinných RPS. Najambicióznejšia v tomto ohľade je Kalifornia, ktorá si stanovila cieľ do roku 2020 mať 33% z OZE do roku 2020. Avšak skoro polovica štátov USA nemá prijaté žiadne podporné programy na podporu elektriny z OZE.
Podľa amerického profesora práva na Univerzite v Yale a energetického experta E. Donald Elliotta, dôvodov prečo na federálnej úrovni nebol doteraz prijatý žiaden jednotný rámec pre podporu OZE, ktorý by sa vzťahoval na všetkých 50 štátov USA je niekoľko4:
- Problematika oddelenia mocí (separation of powers). Demokrati ovládajú Senát a prezidentský úrad, ale republikáni majú väčšinu v Snemovni reprezentantov.
- Mentalita amerických občanov nastavených na lacné energie. Tento aspekt je výsledkom historických skúseností a takisto veľkých domácich zásob fosílnych palív.
- Ideológia voľného trhu, ktorá je veľmi silná a prítomná v USA. Zástancovia tejto teórie odmietajú akúkoľvek štátnu podporu OZE a tým zasiahnutie do voľného trhu.
- Celospoločenský (vrátane politického) záujem o globálne klimatické zmeny je v porovnaní s EÚ na podstatne nižšej úrovni. Napríklad najvýznamnejší dokument v tomto ohľade – Kjótsky protokol ako doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy bol podpísaný 141 krajinami sveta, avšak podpis USA chýba. V tejto súvislosti treba podotknúť, že v auguste 2015 prezident Obama spolu s Environmental Protection Agency (EPA) oznámil prijatie tzv. Clean Power Plan5 ako prvého federálneho dokumentu, ktorý má viesť k zníženiu CO2 z fosílnych elektrární (32% zníženie do roku 2030 v porovnaní s rokom 2005). V zmysle tohto dokumentu majú členské štáty určené záväzné ciele6, ktoré musia priebežne plniť od roku 2022 do 2029 a do roku 2030 finálne splniť.
II Porovnanie kúpnej sily EÚ vs. USA
Treba na rovinu povedať, že okrem nespornej výhody tzv. zelenej elektriny z hľadiska ekológie, táto podpora prináša viaceré riziká, a to:
- zvýšenie ceny pre koncových odberateľov, teda domácností ako aj priemyselných odberateľov a
- vplyv na stabilitu a bezpečnosť elektrizačnej sústavy, keďže zavádzanie výrobných zdrojov z OZE predstavuje výzvu pre elektrizačnú sústavu, ktorá sa musí adaptovať na čoraz väčšmi decentralizovanú a rozmanitú výrobu energie.
To znamená, že podporu OZE v konečnom dôsledku zaplatia odberatelia na faktúrach za elektrinu, príp. časť štát cez štátny rozpočet. Preto pri rozhodovaní o rozsahu, resp. o fakte či vôbec zaviesť tieto programy by mala byť rozhodujúca ekonomická situácia štátu, resp. kúpna sila jeho občanov.
Podľa správy Európskej komisie o cenách a nákladoch za energie7 boli náklady slovenských domácností na nákup energií (elektrina, plyn, vykurovanie a iné palivá) v roku 2012 vo výške 16% ich ročných príjmov v porovnaní so západoeurópskymi domácnosťami, ktoré na rovnaký rozsah minuli v priemere len okolo 6%. Z toho vyplýva, že slovenská domácnosť oveľa citlivejšie vníma akékoľvek zvýšenie niektorej zložky elektriny vo svojom rozpočte ako napr. západoeurópska domácnosť, ktorá disponuje podstatne vyššími príjmami v porovnaní s ich východnými susedmi.
Podľa údajov Eurostatu a prepočtov analytikov Poštovej banky8 vyplýva, že v roku 2012 bola priemerná mzda krajín V4 vo výške 845 EUR v porovnaní s priemerom EÚ vo výške 2.746 EUR. To znamená, že priemerný príjem na východe EÚ je asi tretinový v porovnaní s jej západnou časťou.
Naproti tomu priemerný mesačný príjem v USA podľa údajov9 Univerzity v Novom Mexiku bol v roku 2012 vo výške 2.769 €, pričom „najchudobnejší“ obyvatelia štátu Mississippi zarábali 2.145 €. Z toho je zrejmé a rovnako aj z nižšie uvedeného grafu vyplýva, že rozdiely medzi jednotlivými štátmi USA sú podstatne nižšie ako v prípade EÚ.
10
Aj napriek faktu, že priemerné príjmy v USA sú podstatne vyrovnanejšie, EÚ sa rozhodla unifikovať túto problematiku a uzákoniť jednotný rámec pre podporu OZE naprieč všetkými členskými štátmi EÚ. Pri určovaní cieľov pre jednotlivé členské štáty EÚ sa vychádzalo z prírodných možností, existujúceho podielu energie z OZE, energetického mixu a pod. Ustanovilo sa, že najnižšiu mieru má určenú ostrovný štát Malta vo výške 10% a naopak najvyššiu Švédsko 49%. V prípade Slovenskej republiky je to 14%.
III Konkurencieschopnejšia EÚ?
Pre konkurencieschopnosť ekonomík štátov je elektrina bytostne dôležitá, keďže ovplyvňuje výrobné náklady odvetví a služieb a takisto kúpnu silu domácností. Náklady na elektrinu tvoria významný rozmer medzinárodnej konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, predovšetkým vo svetle rozmachu ťažby bridlicového plynu v USA. Aj napriek faktu, že EÚ nikdy nebola lacným energetickým miestom a európske ceny elektriny boli vždy historicky vyššie ako americké, ich rozdiel sa za posledné roky ešte väčšmi prehĺbil.
Vo všeobecnosti možno povedať, že cena elektrina sa skladá z troch hlavných zložiek:
1) energetický komponent [veľkoobchodná (trhová) a maloobchodná (marža dodávateľa) cena elektriny]
2) sieťové poplatky (distribučné a prenosové poplatky, systémové služby a straty)
3) dane a osobitné poplatky (DPH, spotrebná daň z elektriny a osobitné poplatky na podporu OZE a iných štátom podporovaných programov)
A) Vývoj cien elektriny
Na základe údajov Eurostatu11, v období od roku 2009 do 2014 jednotlivé zložky európskej ceny elektriny12 značne zmenili svoj podiel k finálnej cene elektriny. Energetický komponent ostal najvýznamnejšou zložkou finálnej ceny elektriny, avšak jeho podiel k celkovej cene elektriny zaznamenal výrazný pokles. Keďže podiel sieťových poplatkov zostal relatívne stabilný a nezmenený, predstavujúci skoro tretinu finálnej ceny, sú to práve dane a poplatky (predovšetkým na OZE), ktoré zaplnili medzeru po zníženom podiele energetického komponentu. Aj keď pôvodne dane a osobitné poplatky bolo možné považovať za najmenší element jednej zo zložiek elektriny, ich nárast je najvyšší v porovnaní s ostatnými zložkami. Podiel daní a poplatkov sa zvýšil v priemere o 244 % pri priemyselných odberateľoch a 83 % pri domácnostiach.
13 14
V roku 2014 priemerná cena elektriny pre domácnosti v EÚ bola 208,6 €/MWh. V porovnaní s rokom 2009 došlo k 51 % navýšeniu, kedy priemerná cena bola 138,1 €/MWh. V zmysle údajov štatistického úradu U.S. Energy Information Administration15, v rovnakom čase ceny elektriny v USA vzrástli len o 14 % z 82,5 €/MWh16 na 94,1 €/MWh17. V roku 2014 teda boli priemerné ceny elektriny pre domácnosti v EÚ dvojnásobne vyššie v porovnaní s USA.
To isté čo platí pre domácnosti, platí aj pre priemyselných odberateľov. V roku 2014 priemerná cena elektriny pre priemyselných odberateľov v EÚ bola 115,6 €/MWh. V porovnaní s rokom 2009 došlo k 36 % navýšeniu, kedy priemerná cena bola 84,7 €/MWh. V rovnakom čase, USA ceny elektriny18 vzrástli len o 9 % z 49 €/MWh na 53,4 €/MWh. V roku 2014 boli tak priemerné EÚ ceny elektriny pre priemyselných odberateľov dvojnásobné v porovnaní s USA.
19
B) Budúcnosť vývoja ceny elektriny
EÚ má ambíciu naďalej byť celosvetovým lídrom v oblasti OZE s čím súvisí aj nový kumulatívny cieľ na úrovní celej EÚ, aby do roku 2030 bol podiel z OZE aspoň 27% jej spotreby.
Európsky energeticky náročný priemysel stále dominuje vo svetovom exporte aj napriek prehlbujúcim sa rozdielom v cenách energií od roku 2008. Avšak posledné roky EÚ značne obmedzila množstvo svojich exportov a práve krajiny ako Brazília, Čína a USA sa stávajú podstatne dôležitejším výrobcom energeticky náročných tovarov. Celkový podiel energeticky náročného priemyslu na celkovom európskom HDP konštantne klesá.
Je niekoľko vysvetlení na možný budúci vývoj vo vzťahu k cenám elektriny v EÚ. Z európskych dokumentov vyplýva, že je možné očakávať ďalšie mierne zvyšovanie nákladov na elektrinu do roku 2020. Po tomto roku sa ceny majú stabilizovať a následne mierne klesnúť, keďže fosílne palivá budú čiastočne nahradené OZE a takisto OZE technológie cenovo dostupnejšie.
Nedávno prijatý koncept Energetickej únie a naň nadväzujúca ďalšia liberalizácia trhu má priniesť väčšiu konkurencieschopnosť, čo by malo mať za následok efektívnejšiu a lacnejšiu elektrinu. Rovnako aj ďalšia podpora OZE by mala byť založená na trhovej integrácii vyrobenej elektriny bez výrazných podporných mechanizmov20.
Európska komisia v tomto smere v polovici júla 2015 otvorila verejnú konzultáciu k novej koncepcii trhu s elektrinou a v novembri 2015 k návrhu novej smernice o podpore OZE. Cieľom je zahrnúť OZE do trhu, ale zároveň prispôsobiť trh potrebám OZE. Ako povedal Pavel Řežábek, hlavný ekonóm spoločnosti ČEZ v Českej republike „Akokoľvek OZE začali masívne rásť len vďaka dotáciám, dnes sa významne podieľajú na dodávkach energie a sú čím ďalej tým konkurencieschopné. Ako u každého dospievajúceho je preto na mieste ich viac a viac vystavovať skutočnému životu a zakomponovať ich do štandardného trhu21.
IV Záver
Európa sa dlhodobo potýka s potrebou adekvátnej a dostupnej energie a práve súčasné ceny elektriny sú jednou z jej hlavných politických starostí. Vytvárajú dodatočnú záťaž tak pre domácnosti, ako aj priemysel a ovplyvňujú európsku globálnu konkurencieschopnosť. Pre priemysel, náklady na energie predstavujú jeden z hlavných spúšťačov priemyselnej produkcie popri ostatných výrobných faktoroch ako kapitál, pracovná sila, materiál a služby.
V súčasnosti je európsky energetický sektor na polceste k hlavnému zvratu – odklonu od fosílnych palív avšak za tým účelom sú potrebné vyššie investície aj v súčasnej nestabilnej ekonomickej situácii EÚ/sveta. EÚ sa rozhodla stavať na elektrine z OZE, ktorá má zohrať jednu z kľúčových úloh pri prechode na konkurencieschopnejší, bezpečnejší a udržateľnejší priemysel EÚ.
Avšak, podpora OZE má vplyv na koncové ceny elektriny, čo má vplyv nielen na ekonomiku domácností, ale najmä znevýhodňuje priemyselné podniky voči konkurencii z nečlenských krajín EÚ. Dôvodom pre rast koncových cien elektriny je na jednej strane finančne náročná podpora OZE a súčasne rastúce náklady spojené s bezpečnou prevádzkou sústav, na ktorú kladie čoraz vyššie nároky práve zvyšujúci sa podiel elektriny z OZE v prenosových a distribučných sústavách.
USA síce nemajú uzákonený jednotný rámec pre podporu OZE, umožňujú tým však jednotlivým štátom aplikovať rôzne spôsoby podpory a ponechávajú na trh, aby vybral ten najvhodnejší. Rozhodli sa ísť vlastnou cestou a uplatňovať teóriu portfólia, v ktorom sa subjekt rozhoduje pre rôzne investície za účelom minimalizácie rizika a najlepšieho pomeru medzi výnosom a rizikom. EÚ vsadila na jednu kartu a nám neostáva nič iné len dúfať, že to bol žolík. Bude zaujímavé sledovať, ktorá zo zvolených ciest bude úspešnejšia v dlhodobejšom horizonte.
Autor: JUDr. Matej Slezák
Autor je absolventom Právnickej fakulty na Paneurópskej vysokej škole a momentálne študuje Fakultu podnikového manažmentu na Ekonomickej univerzite. Absolvoval študijnú stáž na MZV SR a v Bruseli. Pôsobil v nemeckej advokátskej kancelárii, kde sa zameriaval na právne poradenstvo v súvislosti s obchodnými transakciami projektov z obnoviteľných zdrojov energie. V súčasnosti pôsobí v oblasti regulácie distribúcie elektriny.
Pozn. autora: Cieľom tohto článku nie je odmietania konceptu OZE ako takého, ale predovšetkým poukázanie na dôsledky v nedávnej minulosti zvolených nástrojov na podporu tohto odvetvia. Má slúžiť v prvom rade k diskusií o dopadoch klimatických a energetických politík a ako majú lepšie slúžiť k prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
Výpočty cien elektriny boli kalkulované na základe zjednodušených vzorcov v zmysle údajov zverejnených Eurostatom a dokumentov Európskej komisie. Autor si vyhradzuje právo neniesť zodpovednosť za aktuálnosť, správnosť, ani úplnosť informácií. Údaje a infografiky uvedené v článku je možné použiť iba so súhlasom autora, resp. ich odcitovaním.
1 FISHER, P. Európske právo (Historické a ústavnoprávne aspekty), Bratislava: Poradca podnikateľa, spol. s.r.o., 2006, 13 s
2 http://ec.europa.eu/eurostat/web/products-press-releases/-/8-10032015-AP
3 http://www.eia.gov/renewable/
5 http://www2.epa.gov/cleanpowerplan/clean-power-plan-existing-power-plants
6 24 štátov sa v tejto súvislosti obrátilo na federálny súd (United States Court of Appeals for the District of Columbia Circuit)
7 http://ec.europa.eu/energy/sites/ener/files/documents/20140122_communication_energy_prices.pdf
8 https://www.postovabanka.sk/media/542328/ET-2014_16t.pdf
9 https://bber.unm.edu/econ/us-pci.htm
10 Prepočet podľa priemerného ročného výmenného kurzu v roku 2012 vo výške 1,2848 EUR/USD
11 V tejto súvislosti treba zdôrazniť fakt, že metodika vykazovania jednotlivých komponentov ceny elektriny zo strany členských štátov EÚ nie je jednotná a často vedie k nepresným výsledkom. Predovšetkým vykazovanie daní a poplatkov je problematické, napr. v prípade SR je tarifa za prevádzkovanie systému zahrnutá v sieťových poplatkoch.
12 Európska cena elektrina bola vypočítaná ako aritmetický priemer cien elektriny v členských štátoch EÚ, pričom sa bral do úvahy podiel spotrebovanej elektriny v jednotlivých členských štátoch, a to v nasledovnej výške: Belgicko 2,40 %, Bulharsko 1,30 %, Česká republika 1,80 %, Dánsko 1,20 %, Nemecko 16,50 %, Estónsko 0,20 %, Írsko 1,00 %, Grécko 2,30 %, Španielsko 9,10 %, Francúzsko 19,10 %, Chorvátsko 0,80 %, Taliansko 8,40 %, Cyprus 0,20 %. Litva 0,20 %, Lotyšsko 0,20 %, Luxembursko 0,10 %, Maďarsko 1,30 %, Malta 0,10 %, Holandsko 3,00 %, Rakúsko 2,00 %, Poľsko 3,40 %, Portugalsko 1,60 %, Rumunsko 1,50 %, Slovinsko 0,40 %, Slovensko 0,60 %, Fínsko 2,70 %, Švédsko 4,70 %, Veľká Británia 13,80 %
13 Výška energetického komponentu aj napriek kontinuálne klesajúcim veľkoobchodným cenám má zvyšujúcu sa tendenciu. Podľa správy ACER o monitorovaní vnútorného trhu s elektrinou v roku 2013 (str. 60 a Prílohy č. 1 a 2) je možné považovať za dôvod tohto nárastu zvyšujúci sa mark-up dodávateľov elektriny.
14 Porovnávanie EÚ cien elektriny pri domácnostiach berie do úvahy najrozšírenejšiu sadzbu v rámci EÚ – odber 2.500 kWh – 5.000 kWh (Eurostat – DC)
15 Zverejnená dáta neposkytujú pre domácnosti rozlíšenie do jednotlivých sadzieb, ale uvádza sa len aritmetický priemer cien http://www.eia.gov/electricity/monthly/epm_table_grapher.cfm?t=epmt_5_03
16 Prepočet podľa priemerného ročného výmenného kurzu v roku 2009 vo výške 1.3948 EUR/USD
17 Prepočet podľa priemerného ročného výmenného kurzu v roku 2014 vo výške 1.3285 EUR/USD
18 Zverejnená dáta neposkytujú pri priemyselných odberateľoch rozlíšenie do jednotlivých sadzieb, ale uvádza sa len aritmetický priemer cien http://www.eia.gov/electricity/monthly/epm_table_grapher.cfm?t=epmt_5_03
19 Porovnávanie EÚ cien elektriny pri priemyselných odberateľoch berie do úvahy najrozšírenejšiu sadzbu v rámci EÚ – odber 500 MWh – 2.000 MWh (Eurostat -IC)
20 Oznámenie Komisie: Usmernenie o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky
21 http://nazory.euro.e15.cz/analyzy/pavel-rezabek-trhy-s-elektrinou-2-0-co-se-zmeni-1214177
K téme
