Európa je už pre LNG zaujímavejšia
Do Európy momentálne smeruje oproti rovnakému obdobiu minulého roka asi dvojnásobok objemu skvapalneného plynu. Uviedla to agentúra Reuters s odvolaním na informácie z trhu. Len za posledný týždeň sa naložilo LNG sedem tankerov smerujúcich do prístavov v Belgicku, Británii a Holandsku, ďalších šesť tankerov sa do Európy chystá. Na oficiálne oznámených tankeroch z Kataru, Nórska a Trinidadu tak mieri do EÚ viac než 1,3 milióna metrov kubických LNG.
Ceny sa tu stali pre exportérov vzhľadom na nižšiu prepravnú vzdialenosť atraktívnejšie než v ďalekej Ázii, kde skvapalnený plyn za posledný rok výrazne zlacnel.
Po havárii v japonskej elektrárni Fukušima v marci 2011 bola Ázia pre LNG najvýnosnejším trhom a ceny sa vyšplhali na rekordné maximá. Za posledný rok ale klesli asi o 60 %. Dopyt totiž oslabilo jednak mierne počasie v oblasti a tiež útlm ekonomiky v situácii, kedy ponuka producentov LNG stále rástla.
Na trhu flexibilných dodávok plynu to podľa obchodníkov vyvoláva nádeje, že dodávky budú v nasledujúcich rokoch geograficky rovnomernejšie. Obchodníci už presmerovávajú svoje náklady smerujúce na Ďaleký Východ do západnej Európy. Niektorí odhadujú, že výhodnejšie ceny pre vývoz do Európy oproti Ázii by mohol trvať najmenej dva až tri roky.
Prvýkrát počas priatich rokoch došlo aj k zastaveniu reexportu skvapalneného plynu z prístavov v Španielsku. Vývozcov LNG do Európy tak láka slabý svetový dopyt, priaznivejšie ceny, ale aj vidina rozvoja miestnych terminálov.
EÚ stratégia pre LNG
„Chceme navrhnúť, aby sme sa pozreli na to, ako môžeme optimalizovať využívanie LNG terminálov v Európe, lebo ich kapacita nie je doteraz naplno využitá,“ uviedol v utorok v Bratislave podpredseda EK pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.
Komisia preto plánuje vydať komunikáciu pre energetickú infraštruktúru a tiež stratégie pre LNG a skladovanie energie. Ide o súčasť plánu diverzifikácie dodávok plynu a znižovania závislosti na limitovanom množstve veľkých dodávateľoch energie, najmä Rusku. Ďalšou prioritou tejto dimenzie nového konceptu energetickej únie je Južný plynárenský koridor a posilnenie vzťahov s Nórskom, Alžírskom, Tureckom, Kanadou i USA.
Šefčovič potvrdil, že Únia má záujem zjednodušiť vývoz energetických surovín z USA. Bude sa o to snažiť aj v rámci presadzovania asertívnejšej spoločnej energetickej diplomacie, po ktorej volajú viaceré členské štáty. Pokiaľ ide o rokovania o Transatlantickom partnerstve v oblasti obchodu a investícií (TTIP), EÚ má podľa neho záujem a veľmi silnú kapitolu ohľadom spolupráce v energetike.
„Obchod s USA v tejto oblasti by umožnil, aby napríklad aj táto sieť LNG terminálov mala pozitívny vplyv na celkovú energetickú bezpečnosť EÚ,“ uviedol.
Pozitívnym signálom môže byť, že koncom januára dolná komora amerického parlamentu podporila zákon, ktorý by mal urýchliť vydávanie povolení pre export plynu z USA. Legislatívu ale ešte musí schváliť Senát i prezident.
LNG aj do východnej Európy
Väčšina LNG terminálov a regasifikačných zariadení sa nachádza v Británii a na západnom a južnom pobreží kontinentálnej Európy, od Holandska cez Belgicko, Franúczsko, Španielsko, Portugalsko po Taliansko.
V decembri minulého roka sa spustila prevádzka plávajúceho LNG terminálu v litovskej Klaipede, ktorý je zásobovaný plynom od nórskeho Statoilu. Spoločnosť Litgas má však uzavretých asi 15 nezáväzných zmlúv s firmami obchodujúcimi s LNG po celom svete. Od tohto mesiaca dodáva plyn z LNG terminálu potrubiami aj do Estónska.
Vybudovanie terminálu bolo najmä strategickým rozhodnutím vlády, ktorá sa usilovala znížiť jednostrannú závislosť krajiny na dodávkach ruského plynu prostredníctvom potrubia. V oblasti sa uvažuje aj o vybudovaní regionálneho LNG terminálu či menšieho komerčného projektu pri lotyšskom mestečku Skulte, ktorý by vraj chceli vybudovať investori z Nórska.
Vo výstavbe je tiež poľský terminál Świnoujście, ktorý buduje spoločnosť GAZ-System. Jeho dokončenie bolo plánované v minulom roku. S ešte väčším časovým sklzom ale bojuje dlho plánovaný terminál na chorvátskom ostrove Krk. Firmám HEP a Plinarco, ktoré majú projekt na starosti, sa v novembri 2014 podarilo získať 4,9 milióna eur na vypracovanie prípravných štúdií a dokumentácie k projektu. Jeho hodnota sa odhaduje na 680 miliónov eur a chorvátska vláda verí, že približne 300 miliónov eur na jeho realizáciu získa z grantov EÚ.
Vďaka týmto dvom projektom a po úspešnom prepojení plynárenských sústav Slovenska so susedným Maďarskom i Poľskom by sa tak LNG mohol dostať aj priamo k nám takzvaným severojužným koridorom.
Nová štúdia, ktorú vypracovali analytici Masarykovej univerzity v Brne a Slovenskej asociácie pre zahraničnú politiku ukazuje, že aj pre krajiny V4 by mohol byť skvapalnený plyn zaujímavou alternatívou. Vďaka flexibilnému trhu a reexportom je totiž dostupnejší aj pre dovozcov, ktorí nemajú záujem o dlhodobé kontrakty, čím sa javí ako vhodný doplnok v časoch vysokej spotreby alebo prerušenia iných dodávok. LNG by sa mal však vzhľadom na náklady za prepravu a tranzit do cieľovej destinácie vnímať hlavne ako možnosť diverzifikácie z bezpečnostného hľadiska a nie priamo páka pre získanie výhodnejších cien plynu v rokovaniach s Ruskom o jeho dlhodobých dodávkach.
Na možnosť dodávok LNG si tiež hneď po zrušení projektu South Stream spomenuli aj krajiny východného Balkánu a ešte začiatkom decembra podpísali Grécko, Bulharsko a Rumunsko zámer vybudovať tzv. vertikálny koridor, ktorým sa má prepravovať plyn z terminálu na ostrove Revithoussa.
Energia.sk, ČTK
K téme
