EÚ znižuje emisie z priemyslu, Slovensko zvyšuje

Európsky systém pre obchodovanie s emisiami (EÚ ETS) je označovaný za vlajkovú loď politiky znižovania emisií skleníkových plynov a kľúčový nástroj nákladovo efektívnej redukcie priemyselných emisií. Firmy môžu vypustiť len toľko emisií CO2, koľko si zaplatia, resp. mnohé inštalácie časť dostávajú zadarmo. ETS funguje od roku 2005 a aktuálne zahŕňa viac než 13 500 veľkých priemyselných podnikov, elektrární, teplární či leteckých dopravcov. Približne 150 z evidovaných zariadení je na Slovensku.

Od počiatočného nadšenia sa však čoraz častejšie poukazuje na nedostatky ETS – najmä príliš vysoký strop pre celkový objem povoleniek, nízku cenu povoleniek, ktorá firmy nemotivuje k radikálnejším ekologickým riešeniami či nadmernú alokáciu bezplatných povoleniek. Práve nadbytok povoleniek v systéme, ktorý bol čiastočne spôsobený aj hospodárskou krízou v roku 2009, bol dôvodom, prečo EÚ pristúpila k jednorazovému backloadingu 900 miliónov kvót a vlani tiež odsúhlasila vytvorenie stabilizačnej rezervy, ktorá má byť dlhodobým nástrojom ako riešiť nadbytok povoleniek na trhu.

V nedávno zverejnenej štúdii sa dokonca píše, že firmy, ktoré ich dostali zadarmo, na nich mohli vďaka nesprávne nastaveným pravidlám v období 2008 – 2014 zarobiť až 24 miliárd eur.

Na Slovensku sa vypustilo viac CO2

Európska komisia pred pár dňami zverejnila predbežné údaje vypustených emisií v EÚ ETS, ktoré nahlásilo takmer 10 500 zariadení. Podľa nich celkové emisie z priemyslu a energetiky v EÚ medziročne klesli asi o 0,5 %. Na Slovensku sa však oproti predchádzajúcemu roku zvýšili o 1,43 %. Energetické a priemyselné zariadenia vypustili 21 241 316 ton oxidu uhličitého (CO2).

K zvýšeniu emisií zo zariadení v systéme ETS došlo aj v iných krajinách – napríklad v Rakúsku, Španielsku, Írsku či Portugalsku, kde elektrárne a priemysel vypustili o takmer 3,88 mil. ton viac CO2 než v roku 2014. Naopak percentuálne najvýznamnejší pokles emisií sa zaznamenal na Malte, v Grécku, Dánsku a Litve.

Presné finálne čísla sa ešte môžu líšiť, keďže desatina zariadení nenahlásila emisie v riadnom termíne. Ide predovšetkým o poľské spoločnosti, vrátane najväčšieho znečisťovateľa ovzdušia elektráreň Belchatow. Tá v prechádzajúcich rokoch vypúšťala do ovzdušia približne až 37 miliónov ton CO2 ročne.

Top slovenskí znečisťovatelia

V prvej dvadsiatke európskych znečisťovateľov sa nachádzajú aj košické železiarne. Spoločnosť US Steel Košice totiž do ovzdušia vlani vypustila 8 646 638 ton CO2. Bolo to takmer o 320 tisíc ton menej než rok predtým.

Cez 2,143 mil. ton CO2 sa do ovzdušia dostalo z elektrárne Nováky, ktorá spaľuje domáci lignit. Medziročne došlo k zvýšeniu objemu emisií o 3,16 %. V Novákoch vlani prebiehala rozsiahla modernizácia dvoch blokov, v prevádzke tak boli predovšetkým zastarané a najmenej ekologické kotle. Tie sú od začiatku tohto roka odstavené, keďže nespĺňajú limity pre priemyselné emisie.

Tretím najväčším znečisťovateľom ovzdušia bola u nás bratislavská rafinéria Slovnaft, ktorá vlani vypustila takmer 1,146 mil. ton CO2. Oproti roku 2014 to znamenalo nárast o viac než 154 tisíc ton CO2.

Na rozdiel od ostatných veľkých priemyselných podnikov a elektrární však bola ich alokácia kvót vyššia než potrebovali. Ušetrené povolenky si tak môžu odložiť na neskôr alebo predať – napríklad svojej sesterskej petrochemickej divízii alebo teplárni, ktoré vypustili viac emisií než mali pridelené. Po započítaní emisií aj z petrochémie a teplárne, ktoré sa v Slovnafte nachádzajú, sa tak vlani v tejto lokalite vypustilo do ovzdušia takmer toľko CO2 ako z uhoľnej elektrárne Nováky.

Zoznam najväčších znečisťovateľov ovzdušia na Slovensku je v nasledujúcej tabuľke:

Významným zdrojom emisií uhlíka sú ale napríklad aj kompresorové stanice, ktoré sú súčasťou slovenského systému na prepravu plynu. Eustream ich má na Slovensku štyri. Kompresorová stanica vo Veľkých Kapušanoch je s výkonom takmer 300 MW najväčšou v EÚ. Vlani vypustila takmer 178 tisíc ton CO2, čo bolo viac než napríklad Martinská tepláreň, Železiarne Podbrezová alebo ružomberský podnik Mondi SCP.

Podľa údajov z registra ETS sa tiež 1772 ton CO2 do ovzdušia vypustilo z atómovej elektrárne Mochovce. Jadro sa síce považuje za bezemisnú technológiu výroby energie, v areáli stavby 3. a 4. bloku Mochoviec sa však využívajú plynové kotolne. 

© energia.sk

K téme