EÚ summit je hlavne o Rusku a Ukrajine
Zľava predseda Európskej komisie José Manuel Barroso, predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a grécky premiér Antonis Samaras počas trojstranného sociálneho stretnutia v rámci dvojdňového summitu EÚ v Bruseli 20. marca 2014. Foto: TASR/AP Photo/Virginia Mayo
Ústrednou témou zasadania Európskej rady bude predovšetkým konflikt na Ukrajine. V nadväznosti na ukrajinskú krízu bude Rada rokovať aj o možnostiach zníženia energetickej závislosti Európskej únie od Ruska.
Rusko je pre EÚ najväčším dodávateľom plynu, kde pokrýva približne štvrtinu spotreby regiónu. Cez Ukrajinu, ktorá je tiež vysoko závislá od ruských dodávok, sa exportuje približne tretina z ruského plynu smerujúceho do Európy.
Podľa Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) dodalo Rusko do Európskej únie v minulom roku 167 mld. m3 plynu, čo je až 62 % z celkového dovezeného množstva plynu do EÚ (270 mld. m3). Krajiny ako Bulharsko, Fínsko, Slovensko, či baltické republiky sú úplne závislé od ruského plynu, pričom iné – ako napr. Rakúsko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Grécko a Nemecko sú na tomto dovoze vysoko závislými.
Závislosť Európy a Ruska je však vzájomná. Kým Európa sa spolieha na dodávky plynu z Ruska, Moskva sa spolieha na príjmy z EÚ, ktoré tvoria približne 80 % z vývozu plynu Gazpromu.
EÚ chce zvýšiť svoju energetickú bezpečnosť
Európa sa neustále snaží oslobodiť od ruského plynu. Momentálne, v čase ukrajinskej krízy je táto téma čoraz viac aktuálna.
Európska komisia sa už niekoľko mesiacov snaží dohodnúť na zabezpečení dodávok plynu zo západnej Európy na Ukrajinu cez Slovensko, pričom toto úsilie sa po najnovších udalostiach na Kryme ešte zintenzívnilo. Dohoda o reverznom toku plynu, ktorá by umožnila dodávky suroviny zo Slovenska na Ukrajinu, by mohla byť reálna už koncom apríla. Samotné dodávky by sa mohli spustiť do konca roka, uviedol eurokomisár pre energetiku Günther Oettinger.
Dánska energetická asociácia zas navrhuje, aby sa krajiny EÚ viac sústredili na veternú energiu a nie na import uhľovodíkových palív z krajín nestabilného Východu. „Takéto kroky by mali motivovať krajiny EÚ, aby zvažovali alternatívne energetické riešenia, keď budú rokovať o perspektíve energetickej politiky EÚ do roku 2030. Musíme obmedziť závislosť na plyne,“ uviedol riaditeľ DEA Andreas Stouge.
Ďalšou z možností je pre Európu vytvorenie Transatlantického obchodného a investičného partnerstva s USA. USA majú totiž vďaka prudkému nárastu ťažby z bridlicových formácií prebytky plynu, ktoré by mohla Európa využívať. Vývoz komodity ale momentálne podlieha prísnym pravidlám a kontrole.
Lídri EÚ sa teda počas dvojdňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli pokúšajú nájsť hodnovernú odpoveď na anexiu Krymu Ruskom, zároveň však nemôžu ignorovať, že nová séria sankcií proti Moskve by mohla vyvolať odvetné ruské opatrenia, ktoré by poškodili európsku ekonomiku.
Nemecká kancelárka Angela Merkelová prichádza na dvojdňový summit EÚ v Bruseli vo štvrtok 20. marca 2014. Premiéri a hlavy štátov rozhodnú o tom, ako bude Únia reagovať na najnovší vývoj udalostí na Ukrajine. Foto: TASR/AP Photo/Eric Vidal
Nemecká kancelárka Angela Merkelová uviedla, že lídri EÚ požiadali Európsku komisiu, aby pripravila podklady pre širšie ekonomické sankcie v prípade, že kríza na Ukrajine bude eskalovať. Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy v tejto súvislosti upozornil, že exekutíva EÚ má vypracovať analýzu dopadu zavedenia širších ekonomických sankcií proti Rusku na členské štáty EÚ.
Počas rokovaní naznačili lídri EÚ možnosť vyslať misiu pozorovateľov na Ukrajinu, zhodli sa však, že bude efektívnejšie vyslať širšiu, celoeurópsku misiu pozorovateľov prostredníctvom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ak Rusko bude súhlasiť s ich mandátom. EÚ vyšle vlastných pozorovateľov len ak OBSE zlyhá pri splnení tejto činnosti.
Slovensko zastupuje na schôdzke premiér Robert Fico, ktorý je presvedčený, že Európska únia by nemala brať na svoje plecia zodpovednosť za ukrajinskú ekonomiku. Taktiež uviedol, že Slovensko nepodporí ani žiadne ekonomické sankcie voči Rusku pre situáciu na Ukrajine. Dôvodom sú obavy, že by to mohlo poškodiť slovenskú ekonomiku. Podobný názor budú podľa Fica zastávať aj krajiny V4.
Na summite sa bude rokovať aj o klimaticko-energetickej politike do roku 2030
Hoci na marcovom zasadnutí dominuje problematika Ruska a Ukrajiny, na summite lídri členských štátov rokujú aj o energetike. Klimatická a energetická politika Európskej únie bude hlavnou témou dnešného dňa summitu v Bruseli.
Návrh Európskej komisie počíta so záväzným znížením emisií oxidu uhličitého do roku 2030 o 40 % oproti úrovniam z roku 1990 a s celoeurópskym záväzkom získavať do roku 2030 najmenej 27 % energie z obnoviteľných zdrojov.
Dominique Ristori, generálny riaditeľ pre energetiku v Európskej komisii, očakáva, že v priebehu zasadania dospejú členské štáty k novej dohode v rámci využívania OZE na európskej úrovni. „Budeme vychádzať z národných plánov tak,“ vysvetľuje Ristori. Jednotné stanovisko chcú členské štáty nájsť do októbra.
„Mám mandát nesúhlasiť so žiadnymi číslami na tomto summite. Nebudem hlasovať za napríklad 40-% redukciu pokiaľ ide o skleníkové plyny, ani za nejaký záväzok na obnoviteľné zdroje, lebo by to Slovensko len poškodilo,“ deklaroval slovenský premiér.
Podľa hovorkyne Európskej komisie Pia Ahrenkilde Hansen je momentálne dôležitejšou témou ako kedykoľvek predtým diverzifikácia, účinnosť a bezpečnosť dodávok, predovšetkým čo sa týka kontextu ruských akcií na Ukrajine. „Klíma a energia sú ciele, ktoré sú navzájom prepojené s priemyselnou konkurencieschopnosť. A tá je kľúčom k dosiahnutiu našich cieľov,“ tvrdí Hansenová.
Okrem už spomínaných hlavných tém sa budú lídri na summite EÚ venovať téme renesancie európskeho priemyslu a vytváraniu pracovných miest v sektore.
(c) energia.sk, TASR, ČTK