EÚ sa nepáči tempo Slovenska pri vyraďovaní jadra
Európskej únii sa nepáči tempo Slovenska pri vyraďovaní jadrových elektrární. Ako informovala tlačová tajomníčka Európskeho parlamentu na Slovensku Ivana Janíková Stavrovská, europoslanci prijali správu o účinnosti financovania EÚ v oblasti vyraďovania jadrových elektrární v nových členských štátoch v ktorej kritizovali aj Slovensko.
Negatívne hodnotili najmä prípady nedodržiavania pôvodne stanovených termínov, nedostatku koordinácie a možného míňania prostriedkov EÚ na iné energetické projekty. Okrem Slovenska v správe kritizujú aj Litvu a Bulharsko.
Slovensko, Litva a Bulharsko v súčasnosti čerpajú finančné prostriedky EÚ určené na vyradenie troch starých jadrových elektrární z prevádzky. Slovenských Jaslovských Bohuníc, litovskej Ignaliny, a bulharského Kozloduja.
„V prípade Jaslovských Bohuníc poslanci vítajú pokrok v plnení programu. Zároveň ale konštatujú, že zatiaľ čo pomoc EÚ je projektovaná predovšetkým na vyradenie reaktorov elektrárne V1 a na zabezpečenie dodávok, vnútroštátny jadrový fond nevyčlenil žiadne zdroje určené osobitne na financovanie prebiehajúceho projektu vyraďovania z prevádzky A1,“ dodala Stavrovská.
Zároveň európski poslanci podľa nej kritizujú závažné meškania pri rekonštrukcii systému fyzickej ochrany oblasti, projektu nakladania s tzv. historickým odpadom a výstavbe dočasného skladiska rádioaktívneho odpadu v Bohuniciach.
Proces odstavovania, ukončovania prevádzky a príprava na vyraďovanie jadrovej elektrárne V1 je podľa Jadrovej a vyraďovacej spoločnosti, a.s. (JAVYS), ktorá zabezpečuje likvidáciu jadra na Slovensku, v súlade so schváleným harmonogramom. „Dokonca v miernom predstihu. Pôvodný harmonogram uvažoval so získaním povolenia na vyraďovanie v priebehu roku 2012, pričom na základe prijatých opatrení zo strany spoločnosti Javys, je predpoklad získania povolenia na etapu vyraďovania v polovici roku 2011,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca JAVYS Dobraslav Dobák.
Podľa spoločnosti JAVYS informácia, že Národný jadrový fond nevyčlenil žiadne zdroje na financovanie vyraďovania jadrovej elektrárne A1, nie je správna. „Národný jadrový fond v rokoch 2007 až 2010 financoval projekt vyraďovania JE A1 sumou vyše 142 mil. eur. Na tento rok je v súčasnosti na projekt vyčlenených takmer 9 mil. eur, pričom sa predpokladá s navýšením do celkovej výšky 22 mil. eur,“ konštatoval Dobák.
Európsky dvor audítorov má na jeseň tohto roku vypracovať osobitnú správu o audite programov vyradenia uvedených troch elektrární z prevádzky. Poslanci európsky dvor požiadali, aby v správe o výsledkoch auditu okrem iného objasnil či boli finančné prostriedky použité na účely, na ktoré boli určené; či boli dodržané postupy verejného obstarávania; či pridelené finančné prostriedky prispeli k zvýšeniu bezpečnosti pri vyraďovaní z prevádzky; ako aj to, či medzi tromi súčasnými programami existovala správna koordinácia.
Počas súčasného dlhodobého rozpočtového rámca Európskej únie na roky 2007 až 2013 sa podpora Únie pre oblasť vyraďovania jadra odhaduje pre Jaslovské Bohunice na 613 mil. eur, pre litovskú jadrovú elektráreň Ignalinaa 1,367 mil. eur a pre bulharskú elektráreň Kozloduj 868 mil. Eur.
„Pokiaľ má EÚ aj naďalej podporovať programy po roku 2013, je podľa Európskeho parlamentu potrebné, aby sa situácia zlepšila,“ uzavrela Stavrovská.
SITA, energia
K téme
