EÚ prestáva byť perspektívna pre uhlie, jeho spotreba vo svete stagnuje
Belgická televízna stanica RTBF pripomenula, že francúzsky prezident Emmanuel Macron dal v nedeľu (17.12.) verejný záväzok, že Francúzsko v najbližších piatich rokoch (do roku 2022) zatvorí všetky svoje tepelné elektrárne na uhlie. Tie v súčasnosti zaisťujú v krajine 5 % výroby energie, na rozdiel od jadrových elektrární, ktoré vyrobia 70 % energie. Jadrové elektrárne, ktoré neprodukujú emisie C02, chce Macron podporovať rovnako, ako aj obnoviteľné zdroje energie, ktoré zaistia prechod na bezuhlíkové hospodárstvo.
Podľa pondelňajších údajov IEA, ktoré uviedla tlačová agentúra Reuters, celosvetový dopyt po uhlí v priebehu nasledujúcich piatich rokov porastie iba o 0,5 % ročne. Dôvodom je hlavne nižšia spotreba uhlia v Číne. Agentúra vo svojej výročnej správe o uhlí pripomenula, že globálna spotreba uhlia v roku 2016 sa znížila o 1,9 % na 5357 miliárd ton ročne. Dôvodom boli nízke ceny zemného plynu, nárast obnoviteľných zdrojov energie a pokrok v oblasti energetickej účinnosti.
Podľa IEA celosvetový dopyt po uhlí by mal zaznamenať mierny 0,5-% rast a v roku 2022 produkciu vo výške 5534 miliárd ton. Čo je len mierny posun voči súčasnej úrovni a čo zároveň znamená, že spotreba uhlia stagnuje už desať rokov.
Prognózy IEA naznačujú najprudší pokles spotreby uhlia v Európe, Spojených štátoch a Číne, ktorá je najväčším svetovým spotrebiteľom uhlia a ktorá začala masívne investovať do čistoty ovzdušia. Naopak, viac uhlia spotrebujú ekonomiky v juhovýchodnej Ázii – India, Pakistan a Bangladéš.
V Európskej únii sú vyhliadky pre uhlie „bezútešné“, uvádza IEA. Aj naďalej najväčšími spotrebiteľmi budú Poľsko a Nemecko, s vyše polovicou spotreby v celej Únii. Predpokladá sa, že spotreba uhlia v EÚ v roku 2022 klesne na 293 miliónov ton.
V celosvetovom meradle by v roku 2022 malo uhlie tvoriť 26 % z celkového energetického mixu – mierny prepad voči roku 2016, keď uhlie vo svete zaistilo 27 % výroby energie.
Copyright © TASR 2017
K téme
