EÚ hľadá cestu smerom k energetickej únii
Do bohatého programu minulotýždňového summitu lídrov krajín Európskej únie sa dostala aj oblasť energetiky, energetickej bezpečnosti a klimatickej politiky. Pokiaľ ide o podobu klimaticko-energetického rámca do roku 2030 definitívne riešenie padne v októbri. Premiér Robert Fico priznal, že stále ešte existuje niekoľko momentov, kde nie je dohoda všetkých hráčov.
„Slovensko nebude podporovať ukazovateľ podielu obnoviteľných zdrojov energie. Na druhej strane sme pripravení podporiť ukazovateľ redukcie skleníkových plynov, ale len za predpokladu, že toto číslo nebude 40 %, ale bude o niečo nižšie,“ uviedol.
Spolupracovať chce predovšetkým s krajinami Vyšehradskej štvorky (V4), kde od 1. júla Slovensko preberie predsedníctvo. „V4 nebola nikdy tak efektívna ako teraz,“ poznamenal Fico na tlačovom brífingu po summite, s tým, že v oblasti energetiky a energetickej bezpečnosti dokážu krajiny nás veľa spoločného. V súvislosti s rokovaniami o klimaticko-energetickom balíčku uviedol: „Myslím si, že dohodneme spoločnú koordinovanú pozíciu celej V4,“ dodal.
Lídri EÚ-28 však potvrdili, že „špecifický cieľ EÚ na rok 2030 v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov bude plne v súlade s dohodnutým ambicióznym cieľom EÚ na rok 2050“
Zdroj: Európska rada
Päťročný program
Bezpečná budúcnosť v oblasti energetiky a klímy sa stala jednou z piatich priorít, ktorými sa má riadiť práca EÚ počas nasledujúcich 5 rokov.
„S cieľom zabezpečiť, aby sme našu budúcnosť v oblasti energetiky mali plne pod kontrolou, chceme vybudovať energetickú Úniu, ktorej cieľom je dostupná, bezpečná a udržateľná energia,“ uvádza sa v strategickom programe, ktorý je prílohou záverov Európskej rady.
„Energetická efektívnosť má zásadný význam, keďže najlacnejšia a najčistejšia energia je tá, ktorá sa nespotrebuje,“ píše sa v dokumente. V priebehu júla by Komisia mala predložiť výsledky preskúmania aplikácie smernice 2012/27/EÚ v členských štátoch.
Energetická bezpečnosť: okamžité opatrenia do zimy
Na pozadí ukrajinskej krízy, neschopnosti nájsť riešenie splácania ukrajinského dlhu voči ruskému Gazpromu a ceny plynu v rámci trilaterálnych rokovaní a prerušených dodávok ruského zemného plynu na Ukrajinu sa do popredia záujmu politikov dostala téma vysokej miery závislosti krajín Únie od jediného zdroja alebo dodávateľa.
Pred zimou 2014/2015 sa majú vykonať najnaliehavejšie opatrenia na posilnenie odolnosti a energetickej bezpečnosti Európy. „Vzhľadom na posúdenie rizika krátkodobého prerušenia dodávok sa posilnia existujúce mechanizmy pre núdzové situácie a mechanizmy solidarity vrátane zásobníkov plynu, núdzovej infraštruktúry a spätných tokov,“ píše sa schválených záveroch.
V rámci strednodobej a dlhodobej stratégie sa tiež majú realizovať investície do chýbajúcej energetickej infraštruktúry „vrátane investícií, ktoré zahŕňajú tretie krajiny, pričom je nutné v plnej miere zaistiť súlad so všetkými pravidlami vnútorného trhu EÚ a hospodárskej súťaže, ktoré sa musia dôsledne presadzovať“.
(c) energia.sk
K téme
