EÚ do roku 2030 zníži emisie skleníkových plynov o 40 %
„Nebolo to vôbec jednoduché, ale podarilo sa nám dosiahnuť spravodlivé riešenie,“ povedal predseda Európskej rady Herman Van Rompuy na tlačovej konferencii dnes v noci. Dohoda, ktorá ešte vo štvrtok večer nebola vôbec istá, je podľa neho ambiciózna, vyrovnaná, ale zároveň berie ohľad na finančné náklady. Rozhodnutie je podľa Van Rompuya pozitívnou správou pre medzinárodné spoločenstvo pred svetovou klimatickou konferenciou, ktorá sa má uskutočniť v decembri 2015 v Paríži.
Cieľ zníženia emisií oxidu uhličitého (CO2) o 40 % je záväzný pre každú členskú krajinu EÚ. Cieľ týkajúci sa obnoviteľných zdrojov je záväzný na celoeurópskej úrovni, zdôraznil Van Rompuy. V súčasnosti sa úroveň OZE pohybuje na úrovni 14 %, EÚ teda do roku 2030 podiel „zelenej energie“ v zásade zdvojnásobí.
Podľa nemeckej kancelárky Angely Merkel dosiahnutá klimatická dohoda umožní EÚ zohrať významnú úlohu v medzinárodných rokovaniach. Pre Berlín je obzvlášť podstatný záväzný cieľ pre podiel OZE, ktorý ambicióznym krajinám ako Nemecko umožní, aby dosiahli vyššie úrovne. „Nemecko s tým nebude mať problém. Už sme si stanovili prísnejšie národné ciele,“ poznamenala Merkel.
Záväzok týkajúci sa úspor energie na úrovni najmenej 27 % je „indikatívny“ a za základ berie model vychádzajúci pre rok 2030 zo súčasnej úrovne spotreby a technológií. Cieľ sa má v roku 2020 prehodnotiť s úvahou, či ho nie je možné na európskej úrovni zvýšiť na 30 %. „Ide o zmenu správania, ale tiež o inovácie. Týka sa to rovnako vypínania svetiel, ako aj zlepšovania žiariviek,“ vysvetlil Van Rompuy.
Štvrtý záväzok týkajúci sa prepojiteľnosti sietí je podľa Van Rompuya do roku 2030 na úrovni 15 %. Na každých 100 MW vyprodukovanej energie by mal mať členský štát infraštruktúru, ktorá umožňuje vývoz či dovoz 15 MW energie do susednej krajiny.
Slovensko ani iné malé kontinentálne krajiny by s týmto cieľom nemali mať problém. Horúce diskusie sa však viedli medzi Portugalskom a Španielskom na jednej strane a Francúzskom na druhej strane. Paríž sa bránil finančne náročným investíciám do sústav cez ekologicky citlivé územia Pyrenejí, údajne aj z dôvodu ochrany domáceho jadrového priemyslu a obáv z tokov elektriny z OZE.
Podľa „prezidenta“ EÚ je to poistka v prípade výpadku domácej energetickej výroby, ale aj zásadná súčasť energetického trhu prepájajúca cezhraničný dopyt s ponukou.
Prejavom solidarity EÚ je podľa neho podpora chudobnejších krajín nielen stanovením zodpovedajúcich cieľov, ale tiež dodatočnými fondmi, aby tieto štáty mohli zvyšok únie dohnať.
Obavy z možného zdraženia energií viedli krajiny strednej a východnej časti EÚ k volaniu po kompenzáciách nákladov na obnovu energetík. Pred summitom dalo o sebe počuť najmä Poľsko, ktorého premiérka Ewa Kopaczová dokonca hrozila únii vetom. Poliaci až 90 % svojej elektrickej energie vyrábajú z uhlia.
Vložené financie ale podľa Van Rompuya musia byť čo najúčelnejšie vynaložené z hľadiska celoeurópskej perspektívy. „Pomôže to chrániť medzinárodnú konkurencieschopnosť nášho priemyslu a európske pracovné miesta,“ poznamenal.
Európska únia má dlhodobý cieľ znížiť do roku 2050 emisie skleníkoch plynov o 80 až 95 % v porovnaní s úrovňou v roku 1990. Do roku 2020 sa stanovili ciele zníženia emisií o 20 %, dosiahnutie 20 % „zelenej“ energie a dvadsaťpercentných úspor.
Viac podrobností k dohode sa dozviete v prijatých záveroch Európskej rady.
(c) energia.sk (s využitím informácií ČTK)
Foto: The Council of the European Union
Tento text sa publikuje v spolupráci s Friedrich Ebert Stiftung.
K téme
