Ešte viac sa chceme etablovať v elektrine
Pri nižších cenách energií na trhu a prísnej cenovej regulácii v segmente domácností a malých podnikov mnoho dodávateľov mení zaužívané biznis modely a kompenzuje výpadky príjmov novými službami. Ako je to s doplnkovými službami v SPP?
Nepovedala by som, že dodávatelia energií si nahrádzajú výpadok príjmov doplnkovými službami. Tie slúžia hlavne na to, aby sme oslovili klienta najmä v segmente domácností. Liberalizácia trhu viedla k tomu, že na slovenskom trhu pôsobí okolo 25 komplexných dodávateľov energií. Aj my sme sa stali multikomoditným dodávateľom. Ako tradičný dodávateľ máme dlhodobé skúsenosti v plynárenskom biznise a dobre ho poznáme. V rámci konkurenčného boja na trhu ale počúvame zákazníkov a ponúkame im služby, ktoré sú atraktívnejšie v porovnaní s inými firmami, napr. rôzne asistenčné služby.
Ide o služby týkajúce sa len energetiky alebo presahujú aj do iných oblastí?
Spomínané služby sú servisného aj produktového charakteru. Máme napríklad špeciálny e-shop spotrebičov, kde si zákazník môže za zvýhodnenú cenu zakúpiť napríklad kotol alebo ohrievač vody. Ušetriť môžu zákazníci tiež využitím ponuky v Programe výhod od SPP prostredníctvom zliav na vybraný sortiment tovarov a služieb. K dispozícii sú aj služby našich energetických poradcov, ktorí vedia zhodnotiť prevádzku z hľadiska energetickej efektívnosti, dokážu zanalyzovať vysoké náklady na kúrenie a vypočítať veľkosť úspory. Užitočnou službou sú Preventívne prehliadky plynových spotrebičov, vďaka ktorým sa môže zvýšiť nielen bezpečnosť, ale aj efektívnosť využitia plynového spotrebiča.
Ponúkame rôzne asistenčné služby až do výšky 150 eur v prípade udalostí ako vymknutie dverí či nečakané havárie v domácnosti, napr. tečúcej práčky. Vyhľadávanými službami domácností sú tiež IT asistencia alebo lekár na telefóne. Ponúkame dokonca Energoúvery SPP, ktoré prinášajú viaceré výhody pre domácnosti a malé podniky predovšetkým pri financovaní nákladov na plynofikáciu, elektrifikáciu, zateplenie či kúpu spotrebičov.
Aké špecifické služby ponúkate jednotlivým segmentom odberateľov – domácnostiam, malým či veľkým podnikom?
Pri biznis zákazníkoch ide hlavne o energetické služby. Mnohé firmy majú potenciál na dosiahnutie úspory pri využívaní rôznych druhov energie, preto im vieme odporučiť vhodné opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti.
Pre niekoho to vyzerá paradoxne – prečo by mal mať dodávateľ záujem na tom, aby jeho odberateľ ušetril, keď jeho obrat sa odvíja od objemu spotreby energie? Nesnažíme sa ale zarobiť za každú cenu, chceme aby naši zákazníci boli spokojní. Tiež netreba zabúdať, že máme povinnosti vyplývajúce zo zákona o energetickej efektívnosti, ktorý platí od decembra minulého roka. Aj Slovensko ako krajina má záväzky voči EÚ.
Domácnostiam aj firmám sa snažíme poskytovať poradenstvo ohľadom zníženia nákladov za energie, ako aj odporučiť vhodný typ zdroja na zvýšenie účinnosti pri premene energie. Treba si uvedomiť, že napríklad pri kotloch bola iná technológia pred 30-timi rokmi a iná je dnes. Mnohé veľké budovy vyžadujú v zime kúrenie, v lete zase potrebujú chladiť.
Takisto vzdelávame ľudí v oblasti energetickej efektívnosti. Na Slovensku bolo veľké percento domov postavených v 50.- 60. rokoch, kde nie je možné dobre vyregulovať sústavu. Niektorí ľudia sa obávajú, že keď si dajú v panelákoch hydraulicky vyregulovať sústavu, nebudú vedieť doma ovládať tepelný komfort a niekto im to bude nastavovať na diaľku. Nie je to tak. Taktiež v multigeneračných domoch často zostali bývať len starí rodičia. Kúria pritom v celom dome, lebo nemajú prístup k potrebným informáciám. Navyše sme naučení na vyšší teplotný štandard. Teplota v spálni sa odporúča na 18 až 20 stupňov Celzia, ale dodržuje to len málo ľudí, čoho dôsledkom je prekurovanie domácností. Sledujeme trendy, preto vieme povedať, čo treba vymeniť. Samostatnou kapitolou je manažovanie systému – kedy čo treba spustiť, kedy a ako nastaviť alebo kedy ukončiť vykurovanie.
O čo majú zákazníci najväčší záujem?
Pravidelne si robíme prieskumy trhu a jednotlivé ponúkané produkty meníme podľa záujmu. Samozrejme, sledujeme aj konkurenciu. Ale snažíme sa zostať pri tom, čo je náš kľúčový biznis. Oproti konkurencii máme výhodu rozsiahlej siete 19 zákazníckych centier po celom Slovensku. Po zredukovaní ich počtu v dôsledku racionalizácie sme sa snažili zostať v tých mestách a regiónoch, kde je spádová oblasť a ľudia mali najväčší záujem o osobný kontakt.
Pokiaľ ide o energetických poradcov, sú interní alebo využívate externých poradcov?
Máme interných poradcov. Naše know-how sme budovali počas takmer 160 rokov pôsobenia SPP na trhu. Zákazníci z kategórie domácností, malého biznisu, či spoločenstvá vlastníkov bytov sa môžu prísť osobne poradiť na ZC v Bratislave, príp. kontaktovať našich odborníkov na www.spp.sk (Poradňa s odborníkmi). Kľúčoví a komerční odberatelia majú už konkrétneho manažéra a poskytujeme im iný typ služby ako masovým zákazníkom.
Takzvané energetické služby získali oporu v zákone až od začiatku tohto roka spomínanou novelou zákona o energetickej efektívnosti. Naštartovala nová legislatíva nové aktivity aj v SPP? Inými slovami, nastal nejaký zlom alebo ide o prirodzený vývoj?
Určite je to v našom prípade skôr prirodzený vývoj. Služby energetického poradenstva poskytujeme už 10 rokov. Keď sa služby energetickej efektívnosti rozbehnú, môžu priniesť úspory v niektorých prípadoch rádovo až desiatok percent oproti pôvodnému objemu dodávok.
Pokiaľ ide o nové znenie zákona, šetrenie sa týka najmä verejných budov, ktoré majú ísť príkladom. Aj čísla dokazujú, že až 40 % spotreby energie sa minie v budovách, preto tu existuje veľký potenciál pre úspory. Energetická náročnosť starých budov je oveľa vyššia. Ak navyše inštitúcie sídlia v historických budovách, narážajú na problém so zateplením aj vzhľadom na predpisy o pamiatkach. S týmto sa stretávame v celej Európe, ktorá si potrpí na ich ochranu. Aj v takých prípadoch ale naši odborníci vedia kvalifikovane poradiť.
Môžete vyčísliť dosiaľ dosiahnuté úspory energie?
SPP už pred pár rokmi založil Ekofond zameraný práve na podporu energetickej efektívnosti a vykonávanie energetických auditov. V rámci programu energetickej efektívnosti vo verejných budovách, školách a škôlkach sme za celý čas realizovali asi 50 projektov, ktoré pomohli dosiahnuť úspory takmer 7,6 milióna kWh ročne. To sa dá prirovnať k ročnej úspore plynu asi 700 tisíc m3, čo je ročná spotreba plynu viac ako sedemsto nízkoenergetických rodinných domov.
Viac než pred rokom bola vládou schválená koncepcia riešenia energetickej chudoby na Slovensku. Vznikla pracovná skupina, ale v praxi sa zatiaľ žiadne kroky neprijali. Ako túto otázku vníma SPP? Vidíte to skôr ako sociálny alebo energetický problém? Ako by sa mal riešiť?
Energetická chudoba je určite sociálny problém, ktorý súvisí s príjmom domácností a ich výdavkami na energie. Predpokladá sa, že na Slovensku je asi 10 % domácností ohrozených chudobou. Systémy riešenia tohto problému sú v jednotlivých štátoch rôzne. Nie je možné len jednoducho skopírovať systém z jednej krajiny do druhej. Sú pripravené rôzne varianty riešenia. Otázkou je, či by to mala byť nejaká priama sociálna dávka, na ktorú však treba nájsť v rozpočte peniaze, alebo sa úspory podporia zatepľovaním, výmenou kotla alebo sa k tomu pristúpi iným spôsobom.
Pozrime sa na minuloročné hospodárske výsledky a plány SPP. Podiel firmy na dodávkach plynu všetkým spotrebiteľom sa minulý rok znížil zo 63,22 % na 60,99 %. Naopak ste zaznamenali nárast dodávok elektriny. Akú máte stratégiu pre tento rok?
Ciele máme podobné ako vlani. Ešte viac sa chceme etablovať v sektore elektriny. Na začiatku sme museli prebíjať klišé, že sme dodávateľ plynu. Pri elektrine pritom dokážeme ponúknuť zaujímavé zľavy. Ak by sme na konci roka mali podobne vysoký počet nových zákazníkov odoberajúcich elektrinu ako vlani, budeme to považovať za úspech.
Spotreba plynu na Slovensku však klesá, vlani dosiahla len 46,2 TWh. Dôvodom bola jednak teplá zima, imidžu plynu ale škodí aj situácia na Ukrajine a problematické vzťahy s ruským dodávateľom. Ako vidíte budúcnosť plynu?
Plyn je jedným z najekologickejších palív. Klesanie spotreby plynu nesúvisí ani tak s geopolitickou, ale skôr s ekonomickou situáciou. Plyn spotrebúvajú najmä veľké podniky, čo sa odráža na dlhodobom poklese spotreby. Posledné tri roky sme mali mimoriadne teplé zimy. Najmä toto sa prejavilo na predávaných objemoch.
Budúcnosť plynu je aj v doprave ako pohon pre osobné aj nákladné autá. Prijali sme stratégiu v oblasti stlačeného zemného plynu (CNG) a do roku 2020 by sme chceli na Slovensku postaviť ďalších 20 plniacich staníc.
V tejto oblasti výrazne zaostávame za Českou republikou, Rakúskom či lídrom, ktorým je Taliansko. Vozidlá na CNG sa tam používajú približne od roku 1930. Aj nemecká vláda začala začiatkom roka masívne podporovať program áut na zemný plyn.
Je to bezpečný a ekologický pohon. Využívanie tohto paliva v autobusoch mestskej hromadnej dopravy môže lokálne výrazne znížiť emisie skleníkových plynov. Príkladom na Slovensku môže byť Zvolen, ktorý leží v kotline a po nasadení CNG v hromadnej doprave sa tam preukázateľne znížili emisie častíc do ovzdušia. Dopravcovia bojujú s obmedzenými finančnými zdrojmi a CNG je lacnejšie v porovnaní s klasickými palivami.
V porovnaní s elektromobilitou u nás CNG nie je veľmi známou alternatívou
Presne tak. Na tomto projekte intenzívne pracujeme, snažíme sa rozšíriť osvetu o CNG. Doterajšie plniace stanice sme stavali predovšetkým priamo v depách dopravných podnikov, budeme však hľadať partnerov medzi sieťami čerpacích staníc. Podnikateľom s väčšími flotilami vozidiel, ako sú zásobovacie či logistické služby, samozrejme, vieme postaviť plniacu stanicu priamo v ich areáli.
Dnes už nie je problém nainštalovať si doma na plynovú prípojku kompresorovú stanicu za 3 či 4 tisíc eur. Vzhľadom na nízkotlakové potrubia trvá doplnenie nádrže auta niekoľko hodín, čo platí aj pri domácom dobíjaní elektromobilov. Pri dojazde 500 km sa však investícia do CNG veľmi rýchlo vráti. Takmer každá masová automobilka už dnes ponúka niektorú kategóriu auta aj s pohonom na CNG, od nižších tried až po luxusné modely.
Navyše sieť plniacich staníc v okolitých štátoch je pomerne hustá. Napríklad v Čechách sa už blížia k 100 čerpačkám, v Rakúsku je v prevádzke asi 180 staníc. Preto sa vodič vôbec nemusí báť, že by nemal kde natankovať. Vozidlá na CNG majú navyše aj dojazdovú nádrž na klasické palivo. Neplatí ani obmedzenie zákazu vjazdu do podzemných garáži, ako v prípade áut na LPG. Zaujímavosťou v prospech CNG je aj to, že na rozdiel od klasických pohonných hmôt stlačený plyn nie je možné ukradnúť z nádrže auta. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa niektorí prevádzkovatelia hromadnej dopravy rozhodujú práve pre stlačený zemný plyn.
Ivana Zelizňáková – V roku 1996 ukončila štúdium na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Svoju profesionálnu kariéru začala v Lisabone v roku 1998, keď nastúpila do televíznej produkčnej spoločnosti NBP ako marketingová manažérka pre strednú a východnú Európu. V roku 1999 v Bratislave spoluzakladala Komoru luso – slovenskej spolupráce, v ktorej pôsobí doteraz vo funkcii výkonnej riaditeľky. V rokoch 1999 – 2006 pracovala v TV Markíza ako vedúca vydania Televíznych novín. Od roku 2006 je členkou Dozornej rady v poradenskej spoločnosti Akida Construct, a.s. a od roku 2009 je zároveň konateľkou spoločnosti Next Promotion, s.r.o. V rokoch 2008 – 2014 pôsobila ako manažérka pre komunikáciu v spoločnosti SPP – distribúcia, a. s. Od 20. júna 2014 je členkou predstavenstva SPP.
S Ivanou Zelizňákovou sa rozprávala šéfredaktorka energia.sk Lenka Ferenčáková. Prepis rozhovoru bol autorizovaný. Nadpis a perex: energia.sk. Foto: SPP.
K téme
