ENTSO-E: Európa potrebuje do roku 2020 ďalších 38 GW výkonu, Slovensko nie

S ohľadom na aktuálny hospodársky útlm a obmedzené investičné zdroje, ENTSO-E očakáva v období 2013 – 2020 priemerný 1 %-ný ročný nárast zaťaženia prenosových sústav, pričom výsledkom v roku 2020 by mohlo byť mierne vyššie zaťaženie, než aké vyplýva z pôvodne definovaných cieľov EÚ v oblasti obnoviteľných zdrojov, emisií a energetickej efektívnosti pre rok 2020.

Podľa scenára „najlepších očakávaní“, v roku 2020 by mohlo byť celkové zaťaženie sústav optimálne aj po odstavení vybraných nemeckých (a švajčiarskych i belgických) jadrových zdrojov. Ak sa však do odhadu vezmú striktne iba tie investície do nových zdrojov, ktoré sú dnes už potvrdené, úroveň primeraného zaťaženie sa stáva mierne negatívnou.

Situácia v roku 2020 na Slovensku

ENTSO-E v prípade ľubovoľného modelového scenára pre Slovensko predpokladá, že v roku 2020 bude existovať dostatočný inštalovaný výkon v zdrojoch, ktoré dokážu spoľahlivo dodávať elektrinu do sústavy, aby sa zabezpečilo požadované zaťaženie elektrizačnej sústavy. Je to predpoklad pre väčšinu situácií v sledovanom období do roku 2020, pričom ak sa občasne vyskytne nedostatok dostupných kapacít z domácich zdrojov, Slovenská republika má dostatočné kapacity na dovoz podľa potreby zo zahraničia.

V praxi však závisí import elektriny zo zahraničia od cien elektriny na trhu, pričom o obchodnej bilancii SR tak de facto rozhodujú obchodníci. Ak by sa opomenul faktor výrobných nákladov, domáce zdroje by dokázali plynule pokryť domácu spotrebu elektriny už i dnes. „Toto je dlhodobý fenomén slovenskej prenosovej sústavy alebo slovenského trhu s elektrinou,“ konštatuje ENTSO-E.

Kalkulovaný model 2020 pre Slovensko vychádza z niekoľkých predpokladov:

• Kľúčovým determinantom pri určení dostupného inštalovaného výkonu je od roku 2014 uvádzanie 3. a 4. bloku jadrovej elektrárne v Mochovciach do prevádzky (+ 880 MW) a následný program zvyšovania výkonu oboch blokov  (+ 90 MW do roku 2020).
• Pokiaľ ide o výpadky zdrojov, v pesimistickejšom scenári sa pre rok 2014 očakáva odstavenie 400 MW výkonu na báze zemného plynu a 200 MW výkonu na báze čierneho uhlia. Od roku 2016 sa očakáva vyraďovanie 200 MW na báze hnedého uhlia. V optimistickom scenári sa počíta len s vyraďovaním výkonu na báze uhlia a naopak inštalovaný výkon na báze zemného plynu by mal narásť v horizonte 2015 o +70 MW a v horizonte 2020 o ďalších +400 MW.
• I napriek faktu, že niektoré obnoviteľné zdroje presiahli ciele definované v národnom akčnom pláne a iné naopak výrazne zaostávajú, v priemere sa počíta s prírastkom výkonu v OZE ako takých na úrovni akčného plánu. Počíta sa i s mierne vyšším výkonom nových malých vodných elektrární.
• Pri kalkulovaní dostupnosti inštalovaného výkonu sa brala do úvahy sezónna (ne)dostupnosť obnoviteľných a iných zdrojov. Napríklad pre slnečné elektrárne sa počíta ich relatívna nedostupnosť v zimnom období a súčasne v zimnom období sa počíta s možnosťou vyššieho elektrického výkonu kombinovanej výroby v teplárňach.
• Scenáre pre zaťaženie prenosovej sústavy vychádzajú zo slovenskej predikcie výroby a spotreby elektriny z roku 2012 a z Národného akčného plánu pre energiu z OZE, ktorý bol prijatý v roku 2010.
• Cezhraničné prenosové kapacity na dovoz / vývoz elektriny sú definované ako teoreticky maximálne technické kapacity, pričom v dôsledku obchodných a technických obmedzení sú reálne využiteľné kapacity vždy o niečo nižšie.

Modelované scenáre pre rok 2030

ENTSO-E sa vo svojej predikcii zaoberá aj horizontom roka 2030. V správe sa konštatuje, že ide síce o ďaleký časový horizont, s ktorým sa spája viacero neistôt, ale o roku 2030 možno napriek tomu uvažovať v kontexte spresňovania 10-ročného plánovania rozvoja prenosových sústav (povinnosť vyplývajúca z 3. energetického balíka pre každú členskú krajinu EÚ). Rok 2030 je tiež dôležitý prechodový medzník medzi cieľmi energetických politík EÚ pre rok 2020 a dlhodobými rámcovými víziami pre rok 2050.

Pre horizont 2030 sa definujú štyri modelové scenáre, pričom každý z nich predpokladá priemerný ročný rast zaťaženia sústav do max. +1 %:

• Vízia 1: „Pomalé napredovanie“
• Vízia 2: „Dôraz na finančné možnosti“
• Vízia 3: „Zelený prechod“
• Vízia 4: „Zelená revolúcia“

Scenáre 2030 – Slovensko

V prípade scenára „Vízia 1 – Pomalé napredovanie“ sa pre Slovensko počíta predovšetkým s prírastkom inštalovaného výkonu na báze zemného plynu; v období 2020 – 2030 kumulatívne + 400 MW, pričom by malo ísť predovšetkým o prírastky vytvorené menšími zdrojmi s inštalovanými výkonmi rádovo do 60 MW. V tomto scenári sa počíta len s minimálnym prírastkom inštalovaného výkonu v obnoviteľných zdrojoch nad úroveň akčného plánu a situácie v roku 2020.

„Vízia 3 – Zelený prechod“ v prípade Slovenska predpokladá iba nárast inštalovaného výkonu v obnoviteľných zdrojoch. Treba však zdôrazniť, že ide o scenár predpokladajúci veľmi optimistické tempo inštalácie nových OZE.

Správu „Scenario Outlook & Adequacy Forecast (SO&AF) 2013-2030“ je možné stiahnuť v anglickom jazyku na stránkach ENTSO-E (dostupný je i set dát).

(c) energia.sk

K téme