ENKO: Spoločnosť nevie žiť bez elektriny, treba chrániť energetickú infraštruktúru
V Európskej únii sa za posledné desaťročia pripravilo niekoľko energetických politík. Došlo k deregulácii trhov, dochádza k podpore OZE, vytvorili sa pravidlá fungovania energetického trhu. Došlo k liberalizácii a na trhu pôsobí viacero subjektov. „Aj napriek tomu, ako trhovo funguje energetický sektor a keď nedochádza k deformáciám, stále sme nútení hovoriť o investíciách na zlepšenie infraštruktúry. S prichádzajúcou novou finančnou perspektívnou však došlo ku kráteniu balíka zhruba z 7,1 na 5,1 mld. eur. Slovensko, ktoré leží na križovatke energetických sústav, má povinnosť zaoberať sa otázkou bezpečnosti dodávok elektriny a ochrany energetickej infraštruktúry,“ viedla slovenská veľvyslankyňa pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, predsedníčka Ekonomického a environmentálneho výboru OBSE Oľga Algayerová. Podľa Algayerovej v prípade zavádzania nových zdrojov chýba postačujúca infraštruktúra. „Stretávame sa s hrozbami vnútorného charakteru ako je nedostatok prepojení, legislatíva, regulačná politika alebo fragmentované inštitúcie. Ak hovoríme o hrozbách vonkajšieho charakteru, máme na mysli hrozby z teroristických a kybernetických útokov,“ dodala. „Nemali by sme zabúdať na prírodné katastrofy a predovšetkým ľudské zlyhanie,“ priblížila Algayerová. Na základe ľudskej chyby dochádza podľa nej k 80 % zlyhaniam v energetickej infraštruktúre. Určitou hrozbou je i implementácia OZE a nestabilita elektrických sietí.
Na snímke slovenská veľvyslankyňa pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, predsedníčka Ekonomického a environmentálneho výboru OBSE Oľga Algayerová. Foto: Lenka Illiťová/energia.sk
„OZE budú do roku 2020 tvoriť minimálne 35 % energetického mixu. Stojíme tak pred problémom nedostatočnej prenosovej a výrobnej kapacity na vyrovnanie rozdielov medzi dopytom a ponukou. Nekoordinované dôsledky OZE si vyžadujú dodatočné investície na rozširovanie a posilnenie sietí, čím dochádza k znižovaniu energetickej bezpečnosti,“ uviedol generálny tajomník Sekretariátu Energetickej charty Urban Rusnák. Prienik OZE do prenosovej sústavy podľa neho zvyšuje záťaž na sieť, znižuje sa flexibilita operátorov prepravných sieti v manažovaní systému a dochádza k zvyšovaniu nákladov na integráciu. Riziká OZE možno podľa neho riešiť stabilným regulačným a strategickým rámcom, urýchlením rozvoja a prepájania infraštruktúry a inštaláciou významných kapacít. V Nemecku dochádza k vysokému nárastu produkcie elektriny z OZE, čo sa následne prejavuje v zaťažení sietí v Európe. „Hlavným problémom je nielen neexistujúca infraštruktúra, ale aj nízka priepustnosť európskych sietí,“ dodal Rusnák.
Aj preto je dôležité, aby OBSE slúžila ako platforma pre diskusiu a hľadanie riešení medzi vládnou a privátnou sférou a mala by sa zaoberať otázkou, ako riešiť zvýšenú ochranu kritickej energetickej infraštruktúry a ako reagovať na vzniknuté krízové situácie.
Na snímke koordinátor pre ekonomické a environmentálne aktivity OBSE Halil Yurdakul Yigitgüden. Foto: Lenka Illiťová/energia.sk
„Energetika je veľmi úzko prepojená s ekonomikou. Bez včasnej energetickej podpory by nemohol fungovať ekonomický systém a to isté platí aj naopak,“ uviedol koordinátor pre ekonomické a environmentálne aktivity OBSE Halil Yurdakul Yigitgüden.
„Mali by sme sa snažiť zachovať a zabezpečiť dodávky a prístup k primárnej energii. V prípade blackoutu môže dôjsť k niekoľkohodinovým, dňovým, týždňovým, alebo dokonca ja mesačným výpadkom. Najhoršou alternatívou je, ak dôjde k úmyselnému viacnásobnému útoku na energetickú sústavu, a preto by sme mali zvyšovať odolnosť voči zlyhaniu kritických systémov v oblasti energetiky,“ uviedol počas panelovej diskusie Ivan Beneš, zakladateľ Českej spoločnosti pre ekonomiku energetiky. V prípade, že dôjde k narušeniu dodávok, dochádza podľa Beneša k sociálnym nepokojom. Spotrebiteľ si v súčasnosti nedokáže predstaviť život bez spoľahlivej dodávky elektriny. „V dnešnom svete môžeme skoro všetko, ale bez elektriny nemôžeme takmer nič. V krízovom riadení je potrebné zaistiť v ostrovných prevádzkach minimálnu úroveň dodávok elektriny. Dôležitá je ale nielen politická, no aj ekonomická podpora,“ dodal.
Na snímke (zľava) Františk Pecho, Ivan Beneš, Matúš Mišík, Radovan Geist. Foto: Lenka Illiťová/energia.sk
Rozvoj infraštruktúry by nemal byť výsledkom kríz. Podľa panelistov by malo dôjsť k posilneniu ochrany existujúcej infraštruktúry proti kybernetickým útokom a ohrozeniam. Jednotlivé krajiny v rámci EÚ by sa mali aktívne zapájať do diskusií o energetických otázkach na úrovni EU a konzultovať jednotlivé kroky, ktoré môžu mať vplyv na energetický trh. Účastníci sa zhodli ,že finančná pomoc je zo strany EU veľmi dôležitá, aby došlo k zlepšeniu kritickej infraštruktúry. „Mali by sme sa zamerať na investície do ľudského kapitálu, do vzdelávania personálu. Ak investujeme do týchto ľudí, miera návratnosti je nevyčísliteľná. Vzdelaním môžeme odstrániť 80 % spomínaných problémov a investícia do vzdelania nie je taká vysoká ako v prípade zlepšenia celej infraštruktúry,“ dodala na záver 10. ročníka energetického kongresu Algayerová.
(c) energia.sk/li
Názory odzneli na 10. ročníku energetickej konferencie ENKO 2013, ktorá sa konala 23. – 24. apríla 2013 v Bratislave. Portál energia.sk je mediálnym partnerom.
K téme
