Energofórum: Pravidlá pre podporu OZE treba prekopať

Hlavnými témami dvoch panelových diskusií sa stali stav a vyhliadky podnikateľského prostredia v slovenskej elektroenergetike, dosahy európskej primárnej legislatívy i sekundárnych predpisov, politická a finančná podpora obnoviteľných zdrojov či vplyv decentralizovanej výroby energie na distribučnú i prenosovú sústavu.

Rozsiahle inštalácie nepredikovateľných zdrojov energie vyústili do stop stavu, kedy distribučné spoločnosti odmietajú do sústavy pripojiť nové zdroje. Podľa Mariána Nicza z ministerstva hospodárstva ide o „krátkodobé riešenie technického a finančného problému“. Martin Ondko zo Združenia dodávateľov elektriny ho označil za „záchrannú brzdu“. Podľa advokáta Rastislava Hanuláka je to pololegálny stav vyplývajúci benevolentného a nesystémového nastavenia podpory OZE. „Je verejným tajomstvom, že stop stav nie je zavedený kvôli technickým obmedzeniam, ale kvôli obrovským nákladom, deficitu systému a nedostatku peňazí,“ poznamenal.

Daniel Zákutný z Východoslovenskej distribučnej potvrdil, že systém je deficitný. „Vyplácame podporu v súlade s legislatívou, ale nedostávame na účet dostatok peňazí,“ uviedol. Vzhľadom na povinný výkup elektriny z OZE a KVET je navyše veľkým problémom predaj tejto prebytkovej elektriny na trhu za zmysluplnú cenu. Zatiaľ čo výkupná cena na straty je 45 eur za MWh, na trhu sa pohybuje na úrovni 33 – 35 eur, čo znamená čistú stratu pri predaji.

Regulácia sústavy

Sylvia Beňová zo Združenia prevádzkovateľov miestnych distribučných sústav zdôraznila, že deformáciou trhu na základe podpory OZE došlo k vytlačeniu stabilných zdrojov, ktoré sa naopak dodatočne zaťažujú, napr. v podobe poplatkov za CO2.

František Pecho zo Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy poukázal na to, že Slovensko má vyrovnanú bilanciu výroby a spotreby a neexistuje priestor pre ďalšie zdroje. „Podporou OZE sa vytvorila ťažká bariéra profitabilite klasických elektrární, ustupujú nám z portfólia,“ uviedol.

Trendom posledných rokov je deficit regulačných rezerv, ktorý sa podľa neho dosť presne kryje s masívnou podporou nevyspytateľných OZE. „Bola zavedená povinnosť, že každá MWh vyrobená v zelenom zdroji musí byť umiestnená v sieti. Vzhľadom na to, že trend spotreby je len mierne rastúci, do prostredia sa vnášal destabilizačný prvok.“

Vysvetlil, že okrem ťažkého predikovania individuálnych rozhodnutí spotrebiteľov, napr. kto si kedy začne variť kávu, ktoré spôsobujú kolísanie na strane spotreby, sa rozkolísala aj strana výroby v závislosti od aktuálneho počasia. Jednak teda z portfólia vypadli zdroje schopné poskytovať regulačnú elektrinu, jednak sa zväčšil rozsah kývania, lebo k nemu dochádza na oboch stranách. Z pohľadu dispečingu sú tak nútení hľadať nové cesty k regulačným rezervám v podobe dovozu podporných služieb zo zahraničia alebo vytvárania virtuálnych blokov, najmä v sekundárnej regulácii.

Miroslav Struž zo spoločnosti GGE poukázal na to, že namiesto dovozu by sa mala podporovať domáca ekonomika. Výrobcovia podporné služby poskytujú radi a v prísne regulovanom prostredí dodávok koncovým odberateľom ide o vítaný príjem.

Upozornil, že pri súčasnej nízkej cene elektriny na burze, sa nedá investovať do nových zdrojov. Navyše koncoví odberatelia zníženie ceny komodity na svojich účtoch nevidia kvôli neustálemu zvyšovaniu regulovaných poplatkov.

Nová koncepcia namiesto čiastkových náplastí

Distribučné spoločnosti podporujú myšlienku centrálneho výkupcu elektriny z OZE a KVET, ktorá je na stole už niekoľko rokov. Podľa Michala Cabalu sa to už v súčasnom regulačnom období, čiže do konca roka 2016 nestihne, vyžadovalo by si to rozsiahle štúdie a legislatívne zmeny.

Jaroslav Kubinec zo SEPS upozornil, že otázkou nie je prehodenie bremena na iný subjekt, ale primárne treba vyriešiť to, aby k strate nedochádzalo. Niektorí panelisti boli zástancami okamžitého zákazu subvencií, avšak Kubinec upozornil, že to nesmie byť so spätnou platnosťou. Podľa neho je treba urobiť hrubú čiaru, priznať doterajšie chyby a pripraviť novú koncepciu podpory OZE.

Na potrebe úplnej zmeny nastavenia podpory OZE a ich priblíženia trhovému prostrediu sa zhodli všetci diskutujúci. Podľa Cabalu je dôležité začať legislatívou vrátane európskej, pričom nádej vidí aj v slovenskom komisárovi pre energetickú úniu. Podčiarkol, že je podstatné, aby národní i európski zákonodarcovia viac načúvali trhu a dokázali nastaviť rozumné mantinely pre hru.

Jedným z riešení by podľa Kubinca mohlo byť stanoviť pri inštalovaní nových zariadení nielen podmienky pre výkon, ale aj akumulačnú kapacitu. Parameter akumulácie by mohol byť jednou z podmienok dotačnej politiky.

Lívia Vašáková zo Zastúpenia Európskej komisie poznamenala, že hoci ambície a ciele pre podporu OZE boli odsúhlasené na európskej úrovni, spôsob podpory si nastavili členské štáty samotné. Veľa z nich zvolilo výkupné ceny a neskôr sa ukázalo, že stanovené ceny nereflektovali technologický rozvoj. „Sú aj iné možnosti ako efektívnejšie podporovať obnoviteľné zdroje, napr. feed in premiums,“ uviedla. Podľa technológií by prevádzkovatelia jednotlivých zdrojov dostávali prémie nad rámec trhových cien, ktorým by ale boli stále vystavení.

Dodala, že súčasná situácia na Ukrajine ukazuje, že ciele pre OZE sú potrebné. Vzhľadom na nedostatok domácich energetických surovín v Európe, ktoré sa odrážajú na účte za dovoz palív, je preto nutné zamerať sa na efektívnu podporu obnoviteľných zdrojov.

Odlišné prístupy k preberaným otázkam potvrdili nielen samotní panelisti, ale tiež publikum, ktoré vyjadrovalo svoje postoje prostredníctvom online hlasovaní. Na otázku či bude trh s elektrinou v roku 2015 fungovať v porovnaní s aktuálnym rokom lepšie, horšie alebo vôbec, odpovedalo 50 % hlasujúcich, že lepšie a 50 % videlo vyhliadky mierne až veľmi negatívne.

(c) energia.sk, Fotografie: TASR

Odborná konferencia Energofórum 2014 – elektrina sa konala v dňoch 16. – 17. októbra 2014 vo Vyhniach. Zorganizovala ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Partnerom bola aj spoločnosť energy analytics.

K téme