Energofórum dobyli digitalizácia a smart technológie

Tohtoročná konferencia Energofórum 2017 bola osobitá hneď z niekoľkých dôvodov. Nabitý program obohatili zahraniční spíkri a došlo k tematickému spojeniu trhov s elektrinou aj plynom. Obsah jednotlivých prednášok a panelových diskusií zároveň potvrdil, že podujatie reflektuje aktuálny vývoj – v debatách už nedominuje konvenčná energetika, infraštruktúra a geopolitika. Dôraz sa presúva na decentralizované zdroje, smart riešenia a inovatívne technológie.

„Masívna podpora výroby z obnoviteľných zdrojov energie, aktívnych odberateľov a energetických komunít neustále posúvajú ťažisko v energetickom reťazci smerom ku koncovému odberateľovi. Na trhu tak vznikajú nové príležitosti a obchodné modely,“ uviedol Libor Láznička zo spoločnosti sféra.

Na pozadí decentralizácie, dekarbonizácie a digitalizácie priblížil niekoľko strategických trendov, najmä oblasť umelej inteligencie, drony, internet vecí a blockchain a ich využitie v energetike.

Inováciám neunikneme

V slovenských podmienkach je najrozšírenejšia práve umelá inteligencia – strojové učenie i evolučné algoritmy sa využívajú napríklad v riadiacich systémoch, pri predikcii spotreby, výroby, cien či odchýlok a tiež pri optimalizácii spotreby domácností, firiem aj miest. Prediktívna údržba dokáže upriamiť pozornosť na rizikové prvky infraštruktúry.

Uplatnenie v praxi si našiel už aj internet vecí, čo je v podstate bezdrôtové prepojenie rozličných zariadení s internetom a využitím rôznych monitorovacích a meracích senzorov s nízkou spotrebou a dlhou životnosťou. V rámci inteligentných domácností, budov a miest ide napríklad o snímače spotreby energie, detektory dymu, snímače teploty, monitory pohybu a pod.

„Technológie ale v mnohých prípadoch výrazne predbiehajú legislatívu,“ potvrdil zástupca spoločnosti sféra najmä v súvislosti s dronmi a blockchainom.

Bezpilotné lietadlá riadené na diaľku môžu reagovať na nepredvídateľné situácie v energetickej sústave, pomôcť pri identifikácii a riešení krízových stavov (napr. dôsledkov búrok či iných kalamít). Oproti monitoringu z helikoptér sú lacnejšie, bezpečnejšie a flexibilnejšie a vďaka inštalovaným kamerám s vysokým rozlíšením, termokamerám a multispektrálnym senzorom majú široké uplatnenie.

Podľa Lázničku sa drony dajú využiť pri revíziách vedení, kontrole stavu stožiarov či rozvodní. V zahraničí tiež monitorujú stav prvkov veterných elektrární aj solárnych parkov, kde dokážu detekovať poruchy alebo prehrievanie fotovoltických segmentov.

Najvzdialenejším trendom v našich končinách je využitie blockchainu, t.j. distribuovanej databázy blokov tranzakcií za sebou, ktorá prispieva k transparentnému a bezpečnému ukladaniu dát v reťazci. Pôvodne sa začal využívať vo finančnom sektore, napríklad pri kryptomenách ako bitcoin.

„Energetická legislatíva zavádza nové termíny, ako peer-to-peer trading, pri ktorom má šancu aktívny zákazník, mikrogrid, čiže lokálna energetická komunita, agregátory, ktoré sprístupňujú spotové trhy koncovým zákazníkom, či nabíjanie elektromobilov – na všetkých týchto úrovniach sa dá blockchain využiť,“ uviedol Libor Láznička.

Elektromobilita je fakt

„Dnes sú na svete približne 2 milióny elektromobilov a podľa vývojových kriviek sa predpokladá, že v roku 2020 ich bude okolo 20 miliónov. V slovenských podmienkach ich dnes máme asi 700, ale v roku 2020 sa budeme baviť o tisícoch kusov a následne veľmi rýchlo o desaťtisícoch,“ tvrdí Rastislav Lauko zo spoločnosti GreenWay Infrastructure, ktorá sa špecializuje na budovanie a manažment nabíjacích staníc. Firma ich má v súčasnosti po Slovensku 20, pričom do roku 2019 chce postaviť aj tri ultra rýchle nabíjačky schopné dobiť batériu auta už za 7 minút. To je približne rovnaký čas ako strávi vodič pri tankovaní paliva do štandardného vozidla so spaľovacím motorom.

Už dnes existujúce modely elektromobilov na trhu prekonávajú vzdialenosť dojazdu cez 300 kilometrov. Navyše okolo roku 2020 sa očakáva, že obstarávacia cena elektromobilu bude nižsia než pri štandardnom aute. Príležitosť sa črtá najmä v obojstrannom toku energie, lepšom využití flexibilných zdrojov, uskladnení elektriny a poskytovaní podporných služieb pre sústavu.

„Nabíjacia infraštruktúra spája elektrovozidlo a energetiku. Je to rozhranie, ktoré sprostredkováva tok energie, riadi dobíjací aj vybíjací cyklus,“ poznamenal Lauko. Problém nevidí ani pre nabíjanie áut na preplnených sídliskových parkoviskách. „Pomalé nočné nabíjanie nebude náročné. Výhodou elektromobility je, že stĺpy s verejným osvetlením a kabeláž sú takmer všade. Treba len vybudovať inteligentné stĺpiky,“ uviedol. „Aj preto by energetici pri plánoch rozvoja a obnovy siete mali začať komunikovať s firmami ako my, aby sa požiadavky zosúladili. Energetický systém nesmie byť prekážkou pre rast elektromobility.“

Keď legislatíva a regulácia nestíhajú

Zdá sa však, že jasný smer zo strany automobiliek, ktoré pri alternatívnych pohonoch vsádzajú práve na elektromobilitu, legislatívci v slovenskej „automobilovej veľmoci“ ignorujú.

Jozef Hudák z advokátskej kancelárie Poláček & Partners poukázal na chýbajúci právny rámec pre rozvoj elektromobility na Slovensku. Upozornil, že k skutočnej transpozícii smernice EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktorú bolo potrebné do nášho právneho poriadku transponovať do 18.11.2016, ani takmer po roku meškania nedošlo. Prijatý bol len Návrh politického rámca pre rozvoj trhu s alternatívnymi palivami a Národná politika zavádzania infraštruktúry. „Elektromobility sa právne predpisy dotýkajú okrajovo, a to nekoncepčne a chaoticky,“ zdôraznil Hudák.

Nutná je preto zmena zákona o energetike, ktorá by v súlade s európskou smernicou vyňala poskytovanie služby nabíjania elektromobilov z režimu podnikania v energetike a zároveň treba vymedziť, že využitie elektriny pri prevádzkovaní nabíjačky pre elektromobily nie je regulovanou činnosťou podľa zákona o regulácii.

Skladovanie po starom i po novom

Akumulátory v elektromobiloch sú však len jednou z mnohých technológií skladovania elektriny. Historicky a geograficky najrozšírenejšie je skladovanie v prečerpávacích vodných elektrárňach. Ďalšie príležitosti poskytuje termálne skladovanie energie, elektrochemické, elektromechanické, kryogénne či vodíkové skladovanie. Technické požiadavky aj príležitosti využitia pre rôzne technológie priblížil Dávid Varga z maďarskej pobočky konzultačnej spoločnosti KPMG.

Upozornil, že v energetickej legislatíve EÚ chýba presná definícia a kategorizácia jednotlivých spôsobov skladovania elektriny, čo spôsobuje, že užívatelia vo viacerých krajinách čelia dvojitým poplatkom za využívanie sústavy, a to na strane spotreby aj výroby.  

Na novú realitu už v susednom Maďarsku stihli zareagovať. Novelizácia z konca roka 2016 do tamojšej legislatívy zaviedla skladovanie elektriny aj podmienky využitia nových technológií prevádzkovateľmi distribučných sústav.

Inteligentné mestá

Elektromobilita aj technológie skladovania energie sú integrálnou súčasťou konceptu inteligentného mesta, ktoré na konferencii priblížil Peter Chochol zo spoločnosti Atos. Na Slovensku sú mestá stále v postavení štandardného odberateľa energií, avšak pri budúcom rozvoji sa rozlišujú dva prístupy.

Pri takzvanej udržiavacej stratégii zostáva mesto len spotrebiteľom, vykoná síce audit a prípadne rekonštrukciu zariadení, na ktoré získa dotáciu, avšak akčne nerieši problémy s dopravou či emisiami koncepčne a dlhodobo. Obnova mesta prebieha na základe získania externých peňazí alebo pri havarijnom stave a samospráva nemá ambíciu inštalovať digitálne bezuhlíkové technológie.

Viaceré mestá ale začínajú voliť proaktívny prístup a zamýšľajú sa nad svojou existenciou aj v horizonte 20 rokov. Po komplexnom zmapovaní súčasného stavu sú naklonené cieľom stať sa energeticky sebestačné, majú ambície v podpore OZE, využívajú potenciál poskytovania energetických služieb a digitalizácie sústavy pre efektívne riadenie hospodárstva, pričom pri implementácii opatrení spolupracujú s obyvateľmi.

Po praktický príklad smart city však stále musíme do cudziny. Zástupca spoločnosti Atos vyzdvihol mestečko Güssing, ktoré koncom 80. rokov 20. storočia patrilo k najchudobnejším oblastiam v Rakúsku. Čelilo vysokej nezamestnanosti, zanedbanej agrárnej výrobe, vysokým nákladom na energie a malej atraktivite pre život v meste. Všetky tieto negatíva ale dokázalo zvrátiť osvieteným prístupom a využitím vhodných podmienok pre OZE vo svoj prospech. „Trvalo to 14 rokov, ale dnes mesto zarába na energii, ktorú predá. Popri tom vytvorilo 1100 pracovných miest, založilo vedecké centrum a do mesta prišlo 50 nových podnikov,“ poznamenal Chochol.

Práve koncoví odberatelia, z ktorých sa stanú aktívni prosumeri, a mestá bojujúce o novú generáciu obyvateľov budú podľa neho značnou mierou meniť konvenčný model energetickej sústavy.

Odborná konferencia Energofórum 2017 sa konala v dňoch 12. – 13. októbra 2017 v Jasnej. Zorganizovala ju spoločnosť sféra, a.s. pod záštitou Ministerstva hospodárstva SR. Portál energia.sk bol mediálnym partnerom podujatia

© Text: energia.sk, Foto: sféra, a.s.

K téme