Venezuela zaviedla bolestivé opatrenia pre riešenie energetickej krízy
Súčasťou opatrení je skrátenie pracovného času štátnych zamestnancov na šesť hodín a inšpekcie v nákupných centrách a továrňach, ktorých cieľom je zistiť, či plnia ciele znižovania spotreby energie. Vláda vyzvala aj súkromné spoločnosti, aby sa snažili pokryť svoje potreby výrobou vlastnej elektriny.
Ako povedal minister energetiky Jesse Chacon, dopyt po elektrine v priebehu jedného týždňa vzrástol o 1500 na 18.000 megawattov, čo výrazne ohrozuje stabilitu celého systému.
Príčinou tohto vývoja sú vysoké teploty, ktoré v poslednom období dosahujú 34 až 37°C. Priemerná ročná spotreba jednej venezuelskej domácnosti je 5878 kilowatthodín (kWh), čo takmer dvojnásobne presahuje priemer v tomto regióne. Dôvodom sú veľkorysé štátne dotácie, ktoré umožňujú domácnostiam neustále používať klimatizácie bez ohľadu na náklady.
Výpadky v zásobovaní elektrinou sú vo Venezuele bežným javom, nakoľko až 64 % potrieb pokrývajú hydroelekrárne na veľkých vodných priehradách. Krízu zhoršuje aj mimoriadne sucho a hladina vôd klesla. Miestne médiá informovali o výpadkoch minimálne v desiatich z 24 venezuelských štátov, čím sa zhoršujú aj ekonomické problémy. Na ropu bohatá Venezuela totiž zápasí s dôsledkami nízkych cien čierneho zlata, ktoré zhoršili recesiu, zvýšili infláciu a keďže krajina nemá peniaze na dovoz tovaru, viedli aj k nedostatku základných potravín.
Kritici súčasného prezidenta Nicolása Madura tvrdia, že problémy sú výsledkom nedostatočných investícií do rozvoja energetického sektora od roka 2007, keď predchádzajúci prezident Hugo Chávez znárodnil väčšinu elektrárenského systému. Aj Chávez stál pred podobnou výzvou ako Maduro, keď ho sucho v roku 2010 prinútilo zaviesť rozsiahly úsporný plán. Ten následne viedol k poklesu jeho popularity na najnižšiu úroveň počas jeho 14-ročného funkčného obdobia a výrazne poškodil štátne bane.
Copyright © TASR 2015
K téme
