Energeticky hospodárny dom prináša výrazné úspory

Rýchly prehľad 

Priemerne veľký rodinný dom s najnižšou energetickou náročnosťou môže svojmu majiteľovi ušetriť až 1.000 eur ročne. Napriek tomu kupujúci informáciu o energetickej náročnosti kupovanej nehnuteľnosti často nevedia.

Ak sa pri kúpe spotrebičov alebo pneumatík rozhodujete podľa energetických tried, mali by ste tak urobiť aj pri kúpe nehnuteľností. „Zvažovať energetickú triedu pri kúpe spotrebičov je už dnes bežné. Takmer každý vie, že chladnička alebo práčka v najvyššej triede môže ušetriť desiatky eur ročne za elektrickú energiu. Našou snahou je, aby ľudia vnímali aj dôležitosť energetických nárokov svojich domov a bytov, pretože tie sa na ich výdavkoch podpisujú ešte výraznejšie,“ vysvetľuje štátny tajomník Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR František Palko.

Energetické certifikáty domov považujú ľudia za nástroj, ako získať transparentnú informáciu o nákladoch na prevádzku nehnuteľnosti. K tomuto dokumentu však pristupujú skôr pasívne a nevedia, že im prináša odporúčania pre ďalšie opatrenia na zlepšenie hospodárnosti budovy, uvádza ZSE.

Zmenou spotrebiteľského správania, napríklad znížením teploty, úplným vypínaním televízorov či počítačov, alebo využívaním práčky či umývačky na 100% možno dosiahnuť úsporu v desiatkach eur ročne. Energeticky hospodárny dom v triede A (pasívny dom) dokáže v porovnaní s domom v triede C (vyhovujúci požiadavkám energetickej hospodárnosti) ušetriť za rok na výdavkoch za energie viac ako 1000 eur. To, v akej energetickej triede je konkrétna stavba, je uvedené v energetickom certifikáte.

„Povinnosti energetickej certifikácie budov máme v platnosti už 6 rokov. Stále sú však vnímané hlavne ako nutnosť ku kolaudácii alebo k predaju nehnuteľnosti. Ďalej sa s nimi nepracuje, hoci tento dokument v sebe nesie ďalšie odporúčania, ako zvýšiť energetickú hospodárnosť stavby. Práve tá môže byť tiež významným faktorom, ktorý rozhodne o výbere z porovnateľných nehnuteľností,“ hovorí Tatiana Tilňaková, vedúca produktového manažmentu.

Priemerná domácnosť na Slovensku spotrebuje približne 60 percent energií na vykurovanie. „Zamedzenie únikom tepla býva kľúčové pri znižovaní energetickej náročnosti,“ zdôraznil F. Palko. Pri starších objektoch totiž môžu straty tepla cez strechu dosiahnuť 10 percent, cez steny sa môže stratiť 32 percent a cez okná 16 percent tepla. Nemenej významné je aj nesprávne vetranie, ktorým môže uniknúť 35 percent tepla.

Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť

Hranice spotrebu energií a jednotlivé kategórie určujú záväzné vyhlášky a normy predpisujúce požiadavky na tepelno-technické vlastnosti konštrukcií objektu, predovšetkým na tepelný odpor konštrukcií R [m2.K/W].

Zdroj: Vyhláška č. 311/2009 Z. z.

Rodinné domy spĺňajú minimálnu požiadavku v triede C globálneho ukazovateľa. Primárnu energiu musia mať menšiu alebo rovnú 160 kWh/m2 celkovej podlahovej plochy ročne.

Bytové domy spĺňajú minimálnu požiadavku aj keď sú zatriedené v triede C globálneho ukazovateľa, no primárnu energiu musia mať menšiu alebo rovnú 126 kWh/m2 celkovej podlahovej plochy ročne.

Pre administratívne budovy platia predchádzajúce parametre, no primárnu energiu musia mať maximálne na úrovni 240 kWh/m2 celkovej podlahovej plochy ročne.

Pokiaľ hodnotená budova nedosahuje požiadavku, automaticky sa navrhujú základné opatrenia, ktoré majú zaistiť, aby hodnotená budova požiadavky spĺňala.

Certifikáciu vykonávajú odborne spôsobilé osoby (www.sksi.sk) a jej platnosť je najviac 10 rokov, alebo skončí vykonaním stavebných úprav, ktoré majú vplyv na energetickú hospodárnosť budovy. Pri certifikácii sa hodnotí spotreba energie na vykurovane, prípravy teplej vody, nútené vetranie, či chladenie a osvetlenie. Na Slovensku sa ročne vydá približne 10.000 energetických certifikátov, informoval hovorca Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Martin Kóňa.

Do roku 2020 budovy s nulovou spotrebou

Štáty EÚ majú za cieľ, aby od 31. decembra 2020 mali všetky nové budovy nulovú spotrebu energie.

Z hľadiska energetickej úspornosti je v nulový dom v porovnaní s nízkoenergetickými a pasívnymi domami ešte viac hospodárny. Hoci Smernica Európskeho parlamentu a Rady chce zaviesť ich výstavbu, univerzálny návod na stavbu nulového domu neexistuje. Takéto nehnuteľnosti sú skôr raritou. Z pohľadu bežného spotrebiteľa tak má zmysel uvažovať skôr o výstavbe nízkoenergetického alebo pasívneho domu.

V súčasnosti budovy zodpovedajú za 40 % celkovej spotreby energie v EÚ. Vzhľadom na to, že nehnuteľností je čoraz viac a sú vybavené čoraz väčším počtom elektrických spotrebičov, dochádza k nárastu ich energetickej spotreby. Uvažovať preto o energeticky efektívnych riešeniach je preto potrebné. Členské štáty EÚ preto budú povinné vypracovať národné plány zamerané na zvyšovanie počtu budov s takmer nulovou spotrebou energie.

(c) energia.sk

K téme