Energeticky efektívne spotrebiče zvyšujú spotrebu. Tvrdí štúdia
V budúcnosti sa bude svietiť oveľa viac ako dnes. Ak svetlo zlacnie, dopyt po ňom stúpne tak, že v konečnom dôsledku bude pri využívaní moderných žiariviek a LED žiaroviek celková spotreba elektriny vyššia, než pri súčasnom striedmom svietení žiarovkami s wolfrámovým vláknom, tvrdí nová štúdia.
Kontraproduktívne energeticky efektívne technológie?
Vývoj technológie SSL (solid-state lighting) založenej na diódach LED sľubuje do budúcnosti osvetlenie, ktorého energetická účinnosť bude omnoho vyššia než účinnosť postupne vyraďovaných klasických žiaroviek. Má byť asi trikrát vyššia než u tzv. úsporných žiaroviek. Dôsledkom bude omnoho viac svetla na jednotku energie i v prepočte na náklady. No tí, ktorí dúfajú, že sa tým zníži spotreba energie na umelé osvetlenie čaká zrejme sklamanie.
2030: Dopyt po svetle narastie 10-násobne, spotreba 2-násobne
Podľa štúdie môže všeobecné zavedenie technológie SSL zvýšiť spotrebu svetla v lumenhodinách v priebehu dvoch desaťročí až na desaťnásobok. Znamenalo by to, že v prípade zachovania reálnej ceny elektriny po odpočítaní inflácie na súčasnej úrovni vzrastie spotreba energie na osvetlenie na viac než dvojnásobok.
Prepad cien na jednotku svetla povedie k zvýšeniu dopytu po ňom. I keď sa súčasné osvetlenie v porovnaní s 19. storočím pred vynálezom žiarovky nedá porovnávať, aj teraz sa interiéry obydlí a pracovísk osvetľujú obvykle len na 10 % vonkajšieho svetla pri zatiahnutej oblohe. Kvôli nákladom dnes zostáva v noci množstvo miest bez osvetlenia. Iba Belgicko je dnes krajinou na svete, kde sú v noci osvetlené všetky diaľnice.
Tí, ktorí si naozaj želajú zastaviť rast spotreby energie na osvetlení, by nemali podporovať dnešný trend zákazu výroby klasických žiaroviek, pokračuje analýza. Mali by naopak podporovať ich povinné používanie. Znamenalo by to ale zákaz akýchkoľvek inovácií na tomto poli.
Jevons to dokázal už v 19. storočí. Na spotrebe uhlia
Prekvapivý dôsledok úsporných opatrení je podstatou Jevonsovho paradoxu. Anglický ekonóm William Jevons v 60-tych rokoch 19. storočia upozornil, že dlhá séria technologických zlepšení parných strojov a ďalších zariadení zvýšila efektívnosť využitia uhlia, čo viedlo vždy k zvýšeniu jeho celkovej spotreby a k rozširovaniu uhlia do ďalších odvetví. Jevons sa vo svojej dobe obával, že uhlie sa čoskoro minie. Zistenie, že úsporné inovácie v konečnom dôsledku zvyšujú celkovú spotrebu, mu tieto obavy iba potvrdzovalo.
Moderní ekonómovia pravdivosť Jevonsovho paradoxu potvrdili. Zvýšená účinnosť zdroja znižuje náklady jeho využitia oproti iným zdrojom, čo zvyšuje dopyt po ňom a ruší akýkoľvek vplyv úspor na zníženie jeho spotreby. Zvýšená efektívnosť zdroja navyše urýchľuje ekonomický rast, ktorý ďalej zvyšuje dopyt po všetkom a predovšetkým dopyt energiách.
Jevonsov paradox potvrdzuje celá rada štatistických údajov – napríklad tých z USA. Od 70-tych rokov montujú Američania do áut úspornejšie motory. Spotreba palív však vzrástla zo 109 mld. galónov v roku 1975 na 175 mld. galónov o 30 rokov neskôr. Energetická náročnosť tamojších pračiek od začiatku 90-tych rokov klesla v priemere o 70 % a chladničiek o zhruba 50 %. Rast počtu i výkonu týchto spotrebičov však zvýšil spotrebu elektriny na hlavu o viac než 20 %.
Environmentálni ekonómovia preto navrhujú odstrániť dôsledky Jevonsovho paradoxu zdanením alebo iným odobratím ziskov zo zvýšenej efektívnosti zdrojov. Cieľom je, aby spotrebitelia a producenti z úsporných inovácií priamo nič nemali a nezískali tak dostatočné prostriedky, ktoré zvýšia ich dopyt.
Energetické ciele EÚ vo svetle Jevonsovho paradoxu
Z teórie Jevonsovho paradoxu vyplýva, že energetické úsporné opatrenia EÚ samé o sebe nemôžu dosiahnuť deklarovaný cieľ zníženia spotreby energií. Pokiaľ sa má zavedením úsporných žiaroviek naozaj znížiť spotreba, museli by sa úspory odhadované Európskou komisiou na ročných 11 mld. eur ľuďom odobrať prostredníctvom daní alebo iným zvýšením cien energií.
EÚ si vytýčila cieľ znížiť do roku 2020 celkovú spotrebu energií o 20 %. Jej predstavitelia zároveň tvrdia, že spotrebitelia na úsporách zarobia. Ako však vyplýva zo štúdie Jevonsovho paradoxu, dosiahnutie oboch cieľov súčasne je pravdepodobne nemožné.
Odpoveďou môžu byť nepredikovateľné OZE
EÚ si tiež stanovila za ďalší cieľ zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov (OZE) na energetickej skladbe na 20 percent. OZE ako veterná a solárna energia sú často výrazne drahšie ako konvenčné zdroje, z čoho vyplýva aj riziko rastu ceny elektriny. To by mohlo Jevonsov paradox v súlade s návrhmi ekonómov eliminovať, lebo zvýšené ceny obmedzia prínosy úspor pre spotrebiteľov i pre ekonomický rast.
ČTK, energia
K téme
