Energeticky chudobné domácnosti upadli do zabudnutia
Už takmer päť mesiacov ÚRSO vyhodnocuje výhrady a námety, ktoré dostalo v rámci pripomienkového konania k návrhu koncepcie na ochranu odberateľov, ktorí trpia energetickou chudobou. Regulačný úrad ju odporučil riešiť predovšetkým novým príspevkom na energetické minimum.
Snaha o riešenie tohto sociálneho problému sa síce dostala do programového vyhlásenia vlády, akútna šlamastika s navýšením cien energií začiatkom roka a expresná novelizácia zákona o regulácii ju ale odsunuli na zadnú koľaj. Finálna podoba dokumentu, ku ktorému prišla viac než stovka pripomienok od energetických firiem, združení aj ministerstiev a mohla by posunúť niekoľko rokov stagnujúcu tému vpred, zostáva záhadou.
Regulačný úrad podčiarkol, že musí spolupracovať s vládnymi rezortmi. „Úrad zdôrazňuje, že aj náročné pripomienkové konanie návrhu koncepcie na ochranu odberateľov spĺňajúcich podmienky energetickej chudoby ukázalo, že tento problém nie je možné vyriešiť bez úzkej spolupráce zainteresovaných rezortov, teda Ministerstva hospodárstva SR, Ministerstva financií SR a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR,“ uviedol hovorca ÚRSO Radoslav Igaz.
Hľadá sa ochranca
Či už sa za ochrancu odberateľov energií pasuje ÚRSO alebo vláda, aktuálne to vyzerá tak, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Podľa zákona má regulátor vypracovať koncepciu na každé regulačné obdobie – to súčasné trvá už od 1.1.2017. Zatiaľ čo regulačný úrad chce ešte o pripomienkach a koncepcii boja s energetickou chudobou hovoriť s ostatnými, ministerstvo hospodárstva sa nechystá robiť nič, kým nebude koncepcia schválená.
„Úrad posudzuje predložené pripomienky a tieto budú predmetom rokovania pracovnej skupiny, ktorú vedie minister hospodárstva na základe uznesenia vlády SR. Na základe výsledkov rokovania budú nasledovať ďalšie kroky,“ vysvetlil pre náš portál Radoslav Igaz. Na otázku, kedy ÚRSO koncepciu predloží vláde, sme odpoveď nedostali.
Ministerstva hospodárstva sme sa opýtali, kedy sa má najbližšie rokovanie spomínanej pracovnej skupiny uskutočniť. „Rokovanie pracovnej skupiny budeme iniciovať potom, keď materiál, vypracovaný ÚRSO, prerokuje vláda,“ tvrdí hovorca ministerstva hospodárstva Maroš Stano.
Ohľadom bližších informácií o ostatných rokovaniach a pokroku pri príprave materiálu nás MHSR odporúčalo obrátiť sa na ÚRSO, ktorý je gestorom riešenia energetickej chudoby. Ministerstvo nám aspoň potvrdilo, že ich pripomienky boli prerokované na rozporovom konaní.
„ÚRSO všetky zásadné pripomienky MH SR akceptoval,“ uviedol hovorca rezortu. Všetky zásadné pripomienky ministerstva sa pritom týkali nesprávnych alebo nedostatočných údajov vzťahujúcich sa k situácii v Európskej únii a platných slovenských zákonov, nie podstaty problému.
Najvyššie výdavky v rámci EÚ
Zatiaľ čo slovenské orgány nevedia ani to, koľko ľudí u nás podmienky energetickej chudoby spĺňa, niektorí odborníci podiel energeticky chudobných odhadli od 12 do 70 % obyvateľstva.
Často proklamované úsilie vlády aj regulátora tlačiť na znižovanie koncových cien elektriny, plynu a tepla u domácnosti prináša len čiastočné štatistické víťazstvá.
Zdroj údajov: ÚRSO
Európska komisia potvrdila, že spomedzi európskych krajín dávajú slovenské domácnosti najväčší podiel zo svojich výdavkov práve na energie. Tento ukazovateľ závisí nielen od ich ceny, ale tiež od výšky príjmu obyvateľstva a objemu spotrebovanej energií (t.j. aj geografickej polohy, klímy či kvality tepelnej izolácie budov).
Podľa posledných kompletných dát za rok 2014 šlo až 14,5 % výdavkov Slovákov na energie, pričom priemer v EÚ bol 5,8 %. U nízkopríjmových domácností to bolo dokonca až 22 %, v porovnaní s priemerom EÚ na úrovni 8,6 %. Naopak tieto výdavky najmenej trápili obyvateľov južných ostrovov a bohatých severských krajín.
Náš portál na vysoký podiel výdavkov na energie upozornil dokonca ešte pred vydaním oficiálnej správy Komisie, vlani napríklad v súvislosti so zasadnutím ministrovpre energetiku v Bratislave či v článku z konferencie Energofórum.
© energia.sk
K téme
