Energetická únia chce z voľného toku energie urobiť piatu základnú slobodu v EÚ
Slovenský eurokomisár tieto slová zopakoval počas stretnutia s novinármi, keď spolu s eurokomisárom pre klimatické zmeny a energetiku Miguelom Ariasom Caňetem vysvetľovali prínosy projektu, ktorý je najambicióznejšou zmenou v energetike od čias založenia spoločenstva uhlia a ocele v roku 1952.
Šefčovič aj Caňete upozornili, že pri starnúcej infraštruktúre, slabej integrácii trhov a nekoordinovaných národných politikách sa pre spotrebiteľov, domácnosti a ani podniky nečrtajú možnosti výberu a znižovania cien energie a preto je načase dokončiť jednotný trh s energiou v Európe.
Energetická únia podľa dokumentu, ktorý vypracoval Šefčovič, a na ktorom sa podieľalo 14 eurokomisárov, znamená najmä väčšiu solidaritu medzi členskými štátmi v prípade prerušenia zásobovania energiou.
Komisia zdôrazňuje potrebu vyššej transparentnosti v prípadoch, keď krajiny EÚ uzatvárajú bilaterálne dohody o nákupe elektriny či plynu od krajín mimo EÚ. Vyššia transparentnosť by sa mala zabezpečiť posudzovaním týchto zmlúv expertmi komisie ešte pred ich vstúpením do platnosti. Či sú v súlade s legislatívou EÚ. Ako však poznamenal Šefčovič, musí byť na to aj súhlas Európskeho parlamentu a Rady.
Aby energetická únia zaručila slobodou voľného cezhraničného toku energie (piata sloboda), treba zaistiť dôsledné presadzovanie pravidiel a vytváranie nových právnych mechanizmov v oblastiach ako je právne rozčlenenie energetických spoločností či nezávislosť regulačných orgánov.
Dnes predstavená stratégia na popredné miesto stavia energetickú efektívnosť. Tá by mala byť chápaná ako samostatný zdroj energie, ktorý dokáže rovnocenne konkurovať výrobným kapacitám.
Ďalšou dôležitou črtou energetickej únie je prechod na trvácnu nízkouhlíkovú spoločnosť, čiže dekarbonizácia ekonomiky, kde sú snahy, aby elektrizačná sústava efektívne absorbovala aj lokálne vyrobenú energiu, vrátane tej z obnoviteľných zdrojov.
Autori konceptu energetickej únie tvrdia, že jej stredobodom je občan, čo znamená predovšetkým otázku cenovej dostupnosti energií.
„Projekt integrujúci 28 európskych energetických trhov do spoločnej energetickej únie zníži energetickú závislosť Európy a investorom ponúkne predvídateľnosť prepotrebnú na tvorbu pracovných miest a rastu,“ zdôraznil Šefčovič pred novinármi.
„Nenecháme kameň na kameni, aby sme dosiahli jednotný európsky trh s energiou,“ zdôraznil eurokomisár Caňete. Podľa neho po desaťročiach sklzu EÚ nesmie zmeškať príležitosť na vybudovanie prepojeného, integrovaného a bezpečného energetického trhu.
Fakty o trhu s energiou v EÚ:
– EÚ je najväčším svetovým dovozcom energie – dováža 53 % svojej energie, čo predstavuje ročné náklady zhruba 400 miliárd eur.
– 12 štátov EÚ nespĺňa cieľ EÚ týkajúci sa minimálneho prepojenia, aby aspoň 10 % kapacity na výrobu elektrickej energie bolo dostupných „cezhranične“. EÚ vytvorila zoznam 137 projektov v oblasti elektriny, pričom 35 z nich sa týka prepojenia – vďaka nim by sa uvedený počet členských štátov dal znížiť na dva. Prepojená európska energetická sieť by spotrebiteľom mohla ročne ušetriť až 40 miliárd eur.
– 6 členských štátov dováža všetok svoj plyn od jediného externého dodávateľa.
– Až 75 % bytového fondu je energeticky nehospodárnych a 94 % dopravy je závislých od ropných produktov, z ktorých EÚ 90 % dováža.
– Len do roku 2020 treba do energetického sektora EÚ investovať vyše jedného bilióna eur.
– Veľkoobchodné ceny elektrickej energie sú v Európe o 30 % vyššie než v USA, pri plyne je to vyše 100 %.
– Európske odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov má celkový ročný obrat 129 miliárd eur a zamestnáva vyše milióna ľudí. EÚ si chce udržať vedúce postavenie na globálnom poli investovania do energií z obnoviteľných zdrojov.
– Emisie skleníkových plynov v EÚ poklesli v rokoch 1990 – 2011 o 18 %. Do roku 2030 plánuje EÚ znížiť emisie CO2 aspoň o 40 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 % a zlepšiť energetickú efektívnosť aspoň o 27 %.
Copyright © TASR 2015
K téme
