Energetická efektívnosť budov vo verejnej správe
V uplynulých dňoch zaslalo Ministerstvo hospodárstva SR do medzirezortného pripomienkového konania Návrh akčného plánu energetickej efektívnosti na roky 2011-2013. Materiál má prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti energetickej efektívnosti a životného prostredia. Navrhnuté opatrenia na toto obdobie sú zamerané najmä na priemysel, budovy a verejný sektor. O tom ako dosiahnuť energetickú efektívnosť vo verejných budovách sme sa zhovárali s Karolom Skočikom (ZSE).
Aké povinnosti v súčasnosti smerom k úsporám energií vyplývajú verejnému sektoru?
Smernice smerujú k tomu, aby sa predovšetkým zlepšovali tepelnotechnické vlastnosti objektov a znížili tepelné straty a to prostredníctvom modernizácie starších objektov a ich tepelným zaizolovaním. Pokiaľ ide o ohrev teplej vody, tam sa uprednostňuje využívanie obnoviteľných zdrojov energie a teda používanie slnečných kolektorov. Bez ich požitia sa nedá ohrev zaradiť do energetickej triedy „B“. V ďalšom kroku sa ako zdroje energie okrem fosílnych palív odporúčajú využívať biomasa, štiepka, peletky, tepelné čerpadlá a iné obnoviteľné energie. Mestá by mali po rozumnom prieskume objektov tie najhoršie vyradiť. V prípade, že budova má historickú hodnotu, ktoré chceme zachovať dá sa dom zbúrať a vystavať v tom istom štýle ako replika, ale už s podstatne lepšími tepelnotechnickými vlastnosťami a doplnená napr. v suteréne o garáže ktorých je v mestách nedostatok, doplnenie bezbariérových vstupov. Samozrejme najlepšie je ak môžeme objekt vystavať nanovo. Tu sa už uplatňujú všetky najmodernejšie poznatky techniky. Medzi ľuďmi prevláda názor, že úsporné domy sú veľmi drahé. Naopak zahraničné skúsenosti hovoria, že sú drahšie len o cca 8% a nie sú drahšie z hľadiska materiálov ale hlavne z dôvodov nepretržitej kontroly pri výstavbe, lebo výstavba musí byť kvalitná a spĺňať plánované hodnoty spotreby v kWh/m2 a rok.
Spolupracovali ste na konkrétnych projektoch v mestách. Viete odhadnúť aké úspory sa pri jednotlivých komplexných riešeniach môžu dosiahnuť?
V meste Nitra som pracoval na riešeniach pre znižovanie úspor objektov v jeho majetku. Energetická štúdia analyzovala súčasný stav 95 zo 190 budov. Pre všetky sa analýza nedala uskutočniť. Niektoré z nich nepoužívali na svoju prevádzku energie, iným chýbali základné údaje o spotrebe. Objekty za rok 2008 spotrebovali spolu 27 093 287 kWh energie (zemný plyn, tepelnú energiu, elektrickú energiu) v hodnote približne 2,4 milióna €. Potenciál úspor vyšiel od 1,04 mil. po 1,8 mil. Eur, čo pri jednotlivých budovách znamenalo 20 – 60% zníženie nákladov.
Ako ste pri nastavovaní opatrení postupoval?
Budovy boli rozdelené do niekoľkých skupín: administratívne budovy, športové haly, budovy určené na veľkoobchodné a maloobchodné služby, bytové domy, budovy škôl a školských zariadení, budovy nemocníc a budovy hotelov a reštaurácií. Na takomto spektre sme robili 4 konkrétne projekty s presným porovnaním a ostatné objekty sa porovnávali kvalifikovaným odhadom. Zistilo sa, že najzaujímavejšie vychádzajú stavby, ktoré sú celoročne využívané ako napríklad ubytovacie zariadenia. Keďže ich prevádzka prebieha 365 dní v roku, vieme u nich najviac ušetriť a rýchlejšia je aj návratnosť investície. Najhoršia návratnosť bola u škôl, kde vyťaženie je len 10 mesiacov a navyše sa budovy obvykle využívajú okolo osem hodín denne. Konkrétne v Nitre je práve návratnosť pomerne zlá. Mesto má škôl veľa, preto by bola v budúcnosti vhodná ich optimalizácia a presun študentov do menej škôl. Voľná škola sa dá následne modernizovať a prerobiť sa na nízkoenergetický alebo pasívny štandard. Po prestavbe sa objekt môže využívať napríklad pre seniorov ako ústav sociálnej starostlivosti.
Kde vidíte najväčší priestor na úsporu? Aké opatrenia sú nevyhnutné pre zníženie energetickej náročnosti mestských budov?
Kroky vedúce k úsporám rozdelím do kategórií. Prvé sú bez nákladové opatrenia. Pozostávajú z informovania obyvateľov bytových domov, škôl, úradov, športových a obchodných zariadení ako sa majú správať, aby nezvyšovali spotrebu energií.
Ďalšiu skupinu tvoria nízko nákladové. Radíme sem napríklad hydraulické vyregulovanie systémov ústredného kúrenia. Úspory sa tu môžu vyšplhať až do 30% nákladov za rok. Výmenou starších kotlov na zemný plyn za kondenzačné kotly ušetríme od 8,5 do 18 % nákladov za rok. Významné šetrenie sa dá dosiahnuť aj inštaláciou slnečných kolektorov na ohrev teplej vody , čo predstavuje 50 až 70 % nákladov.
Poslednou kategóriou sú vysokonákladové opatrenia. Tie pozastávajú z aktivít ako tepelné zaizolovanie obvodového plášťa, strechy a stropu prízemia, výmena okien a dverí, doplnenie súčasnej vzduchotechniky o novú rekuperáciu alebo vybudovanie fotovoltických elektrární na streche budov. Pričom elektrická energia sa dá použiť na vlastnú spotrebu alebo na predaj.