Energetici musia rátať s čoraz extrémnejším počasím
Frekvencia i závažnosť extrémnych vplyvov, ktorým sú energetické systémy vystavené, sa zvyšuje. Zatiaľ čo v roku 1980 sa celosvetovo zaznamenalo len 38 extrémnych poveternostných udalostí, vlani ich už bolo 174. S obdobným vývojom treba počítať aj do budúcna.
Extrémne horúčavy a naopak veľmi chladné dni zvýšujú celkový dopyt po energiách a ešte viac zatlačia na špičkové kapacity. Dodávka energie pritom čelí poklesu efektívnosti najmä pri tepelných elektrárňach a obmedzenia výkonu kvôli nedostatočnému chladeniu jadrových a fosílnych zariadení zvyšujú nároky na prenosovú a distribučnú sústavu.
Živelné pohromy ako suchá, záplavy či tropické búrky navyše neovplyvňujú len produkciu a prepravu energie a toky príjmov energetických firiem, ale poškodzujú aj samotné technologické zariadenia.
Hard a soft opatrenia
„Smerujeme k tomu, že dnes nepravdepodobné udalosti sa zajtra stanú realitou,“ uviedol generálny tajomník WEC Christoph Frei. Elektrické systémy preto potrebujú „inteligentnejšie a nie len silnejšie riešenia“.
Autori štúdie, na ktorej sa okrem World Energy Council (WEC) podieľali svetové finančné a poisťovacie spoločnosti a tiež Európska banka pre obnovu a rozvoj, upozorňujú, že dnešné systémy, ktoré sa zameriavajú na to, aby samostatná výrobná jednotka dokázala odolať jednotlivému náhlemu vplyvu a vrátila sa do plnej prevádzky, je treba nahradiť systémami, ktoré zohľadňujú celý reťazec výroby a prenosu energie, strategickejšie identifikujú slabiny reťazca a sústreďujú sa na absorpciu rizík. Význam takzvaných soft adaptačných opatrení, ktoré čoraz viac dopĺňajú tradičné hard opatrenia na zlepšenie odolnosti a pružnosti systémov, narastá.
Riziká extrémneho počasia, kyber-hrozby a spojitosť medzi energiou a vodou sa objavujú ako nové riziká v monitoringu globálnych energetických problémov:
Zdroj: WEC 2015 – World Energy Issues Monitor
Európa bojuje hlavne so suchom
V správe sa odkazuje na niekoľko nedávnych prírodných katastrof. Hurikán Sandy v USA v roku 2012 na tri dni úplne vyradil z prevádzky regionálne elektrizačné sústavy na pobreží. Odhadované náklady na obnovu po tajfúne na Filipínach v roku 2013 dosiahli dvojnásobok HDP krajiny.
Ukážkou sú tiež dlhotrvajúce vlny letných horúčav v Európe, kvôli ktorým je nutné odstavovať tepelné či jadrové elektrárne. V júli 2009 bolo vo Francúzsku kvôli dlhodobej horúčave a suchu nutné odstaviť jadrové elektrárne s výkonom až 20 GW, keďže nemali dostatok vody na chladenie. Krajina tak musela dovážať veľkú časť elektriny zo zahraničia. V rokoch 2004 – 2006 bolo kvôli suchu nutné v Španielsku znížiť výrobu vo vodných elektrárňach čo viedlo k hospodárskym stratám až vo výške 123 miliónov dolárov. Aj v júli 2006 boli prevádzkovatelia jadrových zariadení nútení znížiť výkon reaktorov v Španielsku, Nemecku i Francúzsku. V niektorých prípadoch dostali aj špeciálne povolenie odčerpanú horúcu vodu vlievať priamo do riek, aby predišli poruchám v systémoch elektrární.
Čerstvým príkladom je susedné Poľsko. V dôsledku horúčav v auguste tohto roka dramaticky klesla hladina poľských riek a nebolo možné dostatočne chladiť prehrievajúce sa uhoľné elektrárne, ktoré tak bolo nutné odstaviť. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy obmedzil v určitých hodinách dodávky elektriny pre veľkých odberateľov a vláda vyzvala obyvateľov, aby počas dňa obmedzili využívanie elektrických spotrebičov. Aj slovenská spoločnosť SEPS pomáhala poľskému operátorovi pokryť deficit v produkcii núdzovým exportom elektriny.
Bez elektriny
V dôsledku silných búrok, víchric či zosuvov pôdy často dochádza k poškodeniu elektrických vedení. Zverejňované údaje týkajúce sa plnenia štandardov kvality prenosu, distribúcie a dodávky elektriny na Slovensku potvrdzujú, že živelné pohromy sú zďaleka najčastejšou príčinou výpadkov elektriny.
V minulom roku bolo zaznamenaných celkom 4 216 udalostí, kedy regionálni distribútori nedokázali obnoviť dodávku elektriny pre časť koncových odberateľov. Viac než 3500 týchto udalostí bolo spôsobených živelnou pohromou alebo kalamitou. Rok predtým bola živelná pohroma príčinou takmer 4100 takýchto udalostí.
Ide o peniaze
Hoci na ochranu energetickej infraštruktúry sa primárne hľadí z energeticko-bezpečnostného pohľadu, má aj jasný finančný rozmer. Dodatočné opatrenia si podľa Medzinárodnej energetickej agentúry do roku 2035 celosvetovo vyžiadajú investície v odhadovanej výške 48 – 53 biliónov dolárov, plus ďalšie financie na adaptáciu energetickej infraštruktúry. Najvýznamnejšie sa tieto dopady prejavia v ekonomikách krajín s veľkými zdrojmi a vzájomne prepojenou, centralizovanou elektrizačnou sústavou.
Výkyvy počasia si odnášajú svoju daň aj v oblasti poistenia. Napríklad straty podnikov, ktoré sú pokryté poistením, v nadväznosti na dopady silných búrok v posledných rokoch stúpli o viac než 40 %. Preto treba očakávať aj zmeny na poistnom trhu.
© energia.sk
K téme
