ENEF 2014: Virtuálne elektrárne sú šancou pre malých výrobcov elektriny
Takmer 200 odborníkov si dopoludnia vypočulo viacero zaujímavých prednášok, popoludní už rokovali v odborných sekciách.
Virtuálne elektrárne ako riešenie pre budúcnosť zelenej energie predstavil predseda Dozornej rady akciovej spoločnosti VPP Energy, Bratislava, Štefan Bugár. Kým dnes je elektrina zo zelených zdrojov určitým spôsobom dotovaná štátom, respektíve je dané zákonom, že distribučné firmy sú povinné ju odkupovať, pomaly sa začne prechádzať na trhové ceny a malí výrobcovia budú nútení hľadať si odberateľov. To pre nich môže byť až likvidačné. Mať totiž obchodníka, ktorý bude predávať elektrinu, je nielen náročné, ale hlavne pre malých výrobcov neefektívne. Pomôcť im v tom majú práve virtuálne elektrárne, čo je akési centrum združujúce všetkých malých výrobcov elektriny, ktorí by ju dodávali a virtuálne elektrárne by im ju zobchodovali. Virtuálne elektrárne by už boli zaujímavé aj pre väčších partnerov.
„V iných krajinách virtuálne elektrárne fungujú a dokonca v konkurenčnom prostredí, prevádzkuje ich viac firiem,“ uviedol pre TASR Bugár. „Vlastníci malých elektrární by takto mali garantované odbery elektrickej energie. Za pár rokov im končí obdobie garantovaného odkupu štátom a vtedy už budeme pripravení, aby sme s malými výrobcami elektrickej energie, spravidla z obnoviteľných zdrojov, vedeli spolupracovať, a tak z minima vyťažili maximum,“ dodal Bugár.
Na medzinárodnej konferencii vystúpil aj Einari Kisel zo Svetovej energetickej rady (WEC) z Londýna, ktorý odkryl mýty v prostredí energetiky. Tie majú brániť správnemu úsiliu exekutívy, energetického priemyslu a občianskej spoločnosti budovať udržateľnými postupmi rozvoj energetiky.
Ako pre TASR konštatoval jeden zo spoluorganizátorov ENEF 2014 Marian Rutšek, medzi mýty, o ktorých Kisel hovoril, patrí napríklad aj stagnácia globálneho dopytu po energii. „Realita je podľa neho taká, že bude pokračovať v raste a do roku 2050 sa energetické požiadavky zdvojnásobnia pre rast počtu obyvateľov a ekonomický rast mimo krajín OECD,“ informoval Rutšek.
Kisel označil za mýtus aj to, že možno zredukovať globálne emisie skleníkových plynov do roku 2050. Údajne aj ten najoptimistickejší scenár predpokladá takmer ich zdvojnásobenie. Nemyslí si ani, že súčasné programy zabezpečia prístup k energii pre všetkých v rozmedzí 10 až 15 rokov. „Analýzy WEC dokazujú, že súčasnými cestami bude 730 až 880 miliónov ľudí v roku 2030 stále bez prístupu k elektrine,“ priblížil Rutšek slová prednášajúceho Kisela.
Copyright © TASR 2014
K téme
