Elektronika v stand-by nás ročne vyjde asi na 60 miliárd eur
Svetový dopyt po elektrine súvisiaci s informačno-komunikačnými technológiami (IKT) rastie rýchlejším tempom než celkový dopyt po elektrine. V minulom roku dosiahol úroveň 1560 TWh. Sieťové prístroje, ktoré sú často zapojené v takzvanom stand-by režime, spotrebovali asi 616 TWh elektriny, čo je viac ako súčasná spotreba Kanady.
Podľa výpočtov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) asi 14 miliárd online elektronických zariadení, ako sú modemy, tlačiarne, set-top boxy alebo hracie konzoly, ročne spotrebuje v stand-by režime po celom svete elektrinu za asi 80 miliárd dolárov, t.j. cca 59 mld. eur.
Do roku 2020 by sa toto plytvanie mohlo vyšplhať až na 120 mld. dolárov (89 mld. eur). V nasledujúcej dekáde sa totiž predpokladá miera rastu spotreby elektriny, ktorú budú vyžadovať zariadenia fungujúce cez sieťové pripojenia, vo výške 6 % ročne. Súvisí to najmä s rastúcou populáciou, ktorá sa čoraz viac spolieha na online funkcie a tiež s tým, že sa rozširuje konektivita samotných prístrojov a spotrebičov, ako sú práčky, chladničky, osvetlenie či termostaty.
Zdroj: Medzinárodná energetická agentúra
Potenciál pre úspory je pritom veľký. Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej novej správe Viac dát, menej energie poukazuje na niekoľko opatrení, ktorými by sa do roku 2025 dalo ušetriť okolo 600 TWh elektriny, čo je ekvivalentné odstaveniu 200 štandardných elektrární na uhlie s výkonom 500 MW, a desiatky miliárd eur.
„Spotrebitelia plytvajú peniazmi vo forme zbytočnej energie, ktorá vedie k nákladnejším elektrárňam a výstavbe ďalšej distribučnej infraštruktúry, než by sme inak potrebovali. Nehovoriac o všetkých extra skleníkových plynov, ktoré sa vypustia,“ poznamenala šéfka IEA Maria van der Hoeven.
Za najväčší problém možno považovať neefektívnu funkciu „sieťového stand-by“, kedy je zariadenie pripojené do siete aj keď sa nevyužíva.
Pri mnohých prístrojoch ide agentúry za nesprávne pomenovanie. Spotrebiteľ má pocit, že prístroj spí alebo je takmer vypnutý, avšak v skutočnosti spotrebúva takmer rovnaké množstvo elektriny ako keď sa aktívne využíva. Nejde ani tak o aktívny či pasívny režim, ale hlavne o zvýšenie energetickej účinnosti prístrojov.
„Len využitím dnešnej najlepšej dostupnej technológie by tieto zariadenia dokázali vykonávať tie isté úlohy v stand-by pri spotrebe elektriny nižšej asi o 65 %,“ dodala van der Hoeven.
Na základe požiadaviek spotrebiteľov sa napríklad mobily stále zmenšujú a výdrž batérií sa predlžuje, čím sa stávajú energeticky účinnejšími. Smartfóny si dokážu zachovať konektivitu asi pri 0,5 mW. Na druhú stranu niektoré televízie pripojené cez internet v aktívnom režime vyžadujú asi 30 W, v pasívnom režime asi 25 W. Pri set-top boxoch sa hodnoty v rôznych režimoch pohybujú okolo 16 W, resp. 15 W.
IEA nalieha na tvorcov politík, organizácie zodpovedné za zavádzanie noriem, developerov softvéru a hardvéru, dizajnérov i výrobcov zariadení k väčšej spolupráci pri znižovaní dopytu po energii. Hoci v niektorých regiónoch už dochádza k posunu – napr. v Kórei, EÚ, čiastočne v USA a Švajčiarsku, vo väčšine štátov táto oblasť stále nezískala veľa politického záujmu.
Vo Švajčiarsku sa napríklad vybrali cestou kampaní na zvyšovanie povedomia občanov – aj elektronika si predsa zaslúži dovolenku.
© energia.sk
K téme
