Elektrárne na predaj?
Vylúčené to nie je, hoci na druhej strane nemožno za dohodou o úvere vidieť ani opak. Ak odhliadneme od rečí, ktoré sa šepkajú v kuloároch energetiky na Slovensku, ťažko odhadnúť, či sú Slovenské elektrárne tou firmou, ktorej sa má dotýkať bližšie nemenovaná významnejšia transakcia v budúcich mesiacoch. Nechajme teda špekulatívne teórie bokom a pozrime sa na fakty.
Prvým faktom je, že taliansky Enel doteraz o Slovenských elektrárňach priamo nepovedal, že sú na predaj. Predpokladajme, že ak by chcel vlastník väčšinového podielu z firmy odísť, oznámil by tento zámer priamo a verejne, a to s cieľom získať ponuky od viac ako iba jedného potenciálneho kupcu.
Druhý fakt je pošramotené renomé Ruska v súvislosti s dianím na Ukrajine. Ak aj odhliadneme od pomerne mierneho postoja slovenskej politickej reprezentácie voči Rusku, už ťažšie predstaviteľné by dnes bolo prehlbovanie spolupráce medzi talianskym Enelom a ruským Rosatomom, hoci ani to nie je vylúčené.
Iný dojem môže vzniknúť, ak si pripomenieme, že Enel už na jar oznámil zámer predať majetok v hodnote cca 4,4 mld. eur v snahe znížiť svoj celkový dlh. Ten dosiahol výšku takmer 40 mld. eur a môže mať negatívny vplyv na zachovanie celkového ratingu firmy. Aj vtedy sa špekulovalo, že by mohlo ísť aj o podiel v Slovenských elektrárňach, avšak vtedajšie vedenie naznačilo, že Enel sa chce zamerať na predaj aktív, kde má talianska firma menšinový podiel.
Nie je vylúčené, že vzhľadom na faktory ako príchod nového CEO skupiny, ale tiež hospodársky vývoj v Európe, nejasné smerovanie energetických politík, problematické fungovanie systému obchodovania s emisiami (EÚETS) alebo situácia na veľkoobchodnom trhu s elektrinou v Európe, mohlo pravdepodobne dôjsť k posunu/kryštalizácii investičnej stratégie Enelu.
Taliani pritom tiež potvrdili, že chcú expandovať najmä na mimoeurópskych rozvíjajúcich sa trhoch, napr. v Latinskej Amerike, Afrike či na Blízkom Východe, a to najmä vo výrobe elektriny z plynu a obnoviteľných zdrojov. V týchto oblastiach sa na Slovensku dosiaľ významnejšie nerealizovali, vzhľadom na ceny plynu na trhu či negatívny postoj vlády k podpore variabilných OZE tomu ani nič nenasvedčuje.
Pri avizovanom predaji aktív vo výške 4,4 mld. eur chce firma postupovať formou predaja clustrov, čiže aktíva v jednotlivých firmách združí do určitých, pravdepodobne regionálnych skupín.
Preto i otázka prípadného exitu zo Slovenských elektrární bude skôr súvisieť so širšou stratégiou pôsobenia Enelu v regióne strednej a východnej Európy, resp. v nových členských krajinách, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004 a neskôr.
Ďalším faktom sú pravdepodobne komplikovanejšie vzťahy väčšinového talianskeho akcionára so štátom, ktorý v SE kontroluje tretinový podiel. To, že slovenská vláda tlačí na skoré dokončenie 3. a 4. bloku Mochoviec je pochopiteľné. S pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by však vláda tlačila v tejto situácii na kohokoľvek, kto by bol akcionárom v SE, resp. by bol zodpovedným za manažment dostavby. Pripomeňme, že dokončením Mochoviec je podmienené opätovné začatie vyplácania dividend akcionárom, teda i de facto príspevkov do štátnej kasy.
Ďalším faktorom do tejto komplexnej mozaiky sú investičné stratégie jednotlivých ruských firiem na území Slovenska, ktoré však nie sú podrobnejšie verejne známe. Možno však odôvodnene predpokladať, že i napriek pošramotenému obrazu Ruska vo svete, je stále v záujme Rosatomu etablovať sa na niektorom z trhov krajín EÚ a preukázať, že ruská firma dokáže podnikať v zmysle tamojšej legislatívy a iných pravidiel. Opäť pripomeňme, že tento predpoklad potvrdzuje snaha vyhrať tender na výstavbu nového zdroja v Temelíne, ktorý český ČEZ medzi časom zrušil, či záujem o vstup do spoločnosti JESS, ktorý medzi časom stroskotal na nevôli slovenskej strany ponúknuť investorovi cenové garancie na elektrinu vyrobenú v budúcom novom jadrovom zdroji.
Ak ostaneme doma, ďalším faktom je ziskovosť Slovenských elektrární, a to aj napriek nízkym cenám na veľkoobchodnom trhu s elektrinou. Hospodárske výsledky SE vykazujú pozitívne čísla (EBITDA 2011 – €806 mil., 2012 – €834 mil., 2013 – €710 mil.), čistý zisk bol minulý rok na úrovni €356 mil. , čiže prípadný záujem Enelu predávať podiel v SE by znamenal zbaviť sa aktíva, ktoré po dostavbe Mochoviec bude prinášať dividendu. Opačne, ziskovosť SE je dôvodom, pre ktorý by záujem o kúpu podielu prišiel pravdepodobne od viacerých potenciálnych kupujúcich, nielen od Rosatomu.
A naopak, ak by sa v kuloároch Enelu reálne uvažovalo o skorom predaji podielu v Slovenských elektrárňach, takmer 900-miliónová pôžička či nedostavané Mochovce, pri ktorých sa odhadovaný termín spustenia prvého z blokov odsunul najskôr na polrok 2015 alebo tretí kvartál budúceho roka, by cenu firmy nepochybne znížili. A to v tomto čase skôr odporuje než potvrdzuje tézu o odchode Enelu zo slovenského trhu.
K téme
