Elektráreň vo Vojanoch bude naďalej fungovať
Pokračovanie výroby v tepelnej elektrárni na východe Slovenska je výsledkom rokovaní medzi ministerstvom hospodárstva, Slovenskými elektrárňami (SE), Slovenskou elektrizačnu prenosovou sústavou (SEPS) a regulačným úradom (ÚRSO).
V elektrárni sa spaľuje poloantracitové uhlie z Donbasko-Kuzbeckej oblasti na Ukrajine a tiež biomasa. Je ale schopná vyrábať elektrinu aj z biologicky rozložiteľného odpadu. Inštalovaný výkon je 220 MW, čo je 5,1 % inštalovaného výkonu SE. Vlani sa vo Vojanoch vyrobilo 470 GWh elektriny.
Elektráreň priamo zamestnáva asi 120 ľudí (vlani to bolo cez 140), spolu s externými zmluvami je na ňu naviazaných celkovo takmer 400 pracovných miest.
Stabilita práce i sústavy
„Na základe dosiahnutej dohody môžu Slovenské elektrárne garantovať prevádzku Elektrární Vojany v roku 2017 s víziou predĺženia až do roku 2021,“ uviedol Bohumil Kratochvíl, generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Slovenských elektrární.
„Elektráreň je významná pre stabilitu prenosovej a elektrizačnej sústavy a zabezpečuje prácu v regióne. Rokovania boli konštruktívne, pričom rezort od začiatku tvrdil, že sú tu jednoznačne technické predpoklady na dlhodobé udržanie výroby,“ podčiarkol minister hospodárstva Peter Žiga.
Dôležitosť elektrárne podľa ministerstva potvrdila aj štúdia SEPS-u, ktorá mala posúdiť prípadný vplyv odstavenia tohto zdroja na prevádzku elektrizačnej sústavy SR. Táto systémová elektráreň totiž zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečení spoľahlivej prevádzky sústavy. Pri obnove sústavy po výpadku a poruche typu blackout by bola významným stabilizačným prvkom v regióne východného Slovenska.
Tento rok boli Vojany súčasťou testovania štartu z tmy, a to na trase prečerpávacia elektráreň (PVE) Ružín – elektráreň Vojany (EVO) – PVE Dobšiná – U.S. Steel Košice. Priebeh testu nebol úplne hladký. Vykonával sa na viackrát a úspešne sa ho podarilo dokončiť až 27. októbra.
Detaily dohody pracovnej skupiny zúčastnené strany nezverejnili. Šéf ÚRSO ale poukázal na to že, riešenie umožnila prijať nová vyhláška.
Tajomstvo v podporných službách?
Vyhláška ÚRSO 260/2016 o cenovej regulácii zvýhodňuje výrobné zariadenia dodávajúce regulačnú elektrinu. Upravovali sa tiež ustanovenia o cene za prístup a prenos elektriny v prípade zariadení vyrábajúcich elektrinu výlučne na poskytovanie podporných služieb alebo výlučne na dodávku regulačnej elektriny.
Vojany nevyrábajú silovú elektrinu, ale sú dôležitým poskytovateľom podporných služieb (PpS), najmä sekundárnej a terciárnej regulácie, ktoré obstaráva SEPS. V roku 2015 prekročili náklady SEPS-u na podporné služby výšku 146 mil. eur. Výšku celkových plánovaných nákladov na nákup všetkých druhov podporných služieb im stanovuje ÚRSO.
Koncom októbra regulačný úrad určil SEPS celkové náklady na nákup PpS v budúcom roku, ktoré ale neboli zverejnené, a stanovil ceny za poskytovanie jednotlivých služieb. Väčšina hodnôt maximálnych cien oproti tomuto roku klesla, zvýšila sa však v prípade terciárnej zápornej 3-minútovej regulácie výkonu a terciárnej zápornej 10-minútovej regulácie. Navýšená tiež bola hodnota maximálnych povolených nákladov na zabezpečenie sekundárnej regulácie napätia, a to na 10 miliónov eur. Ďalší milión eur môže SEPS naďalej použiť na zabezpečenie spomínanej služby štart z tmy.
Podporné služby v praxi znamenajú, že ak kvôli poruche vypadne výroba v niektorej elektrárni, dispečing SEPS-u ju „doplní“ aktivovaním nakúpenej regulačnej elektriny, napr. z vodnej či tepelnej elektrárne. Naopak, ak sa zníži odber v niektorom priemyselnom podniku, dispečer musí vyrovnať túto nerovnováhu v sústave opačným smerom a elektrárni dá pokyn znížiť výkon.
Za tieto služby, teda za udržiavanie výkonovej rovnováhy v sústave, platia koncoví odberatelia v tzv. tarife za systémové služby (TSS). Pre tento rok bola stanovená vo výške 7,05 €/MWh. Či si v roku 2017, resp. až do roku 2021, odberatelia za TSS-ku aj kvôli udržaniu fungovania Voján priplatia a o koľko, sa dozvieme do konca tohto roka, kedy ÚRSO ukončení predmetné cenové konanie.
© energia.sk
K téme
