Elegantná dohoda s oceliarmi i Pandorina skrinka

Práve mix rôznych obrazov môže byť tým, čo memorandum vystihuje. Je dôležité, že azda po prvý raz nejde o zmluvu s veľkou firmou, ktorá „hulvátskym“ spôsobom priamo definuje buď daňové prázdniny alebo priame dotácie. Je to pomerne elegantný obchod medzi oceliarňami, ktoré majú byť podpisom motivované preinvestovať približne 80 mil. eur a zotrvať v Košiciach pod hrozbou odstupňovanej zmluvnej pokuty najbližšie štyri alebo päť rokov, a štátom, ktorý sa zaviazal zmeniť nastavenia pravidiel v oblasti energetickej politiky a emisnej politiky tak, že si oceliareň bude môcť z doterajšej nákladovej zložky de facto odpočítavať 14,782 mil. eur ročne po dobu 15 rokov.

Záruky alebo prísľuby?

Rôzne možno čítať i text memoranda. Niekto môže v texte vidieť záruky, iný skôr len prísľuby, ktoré napokon môžu v praxi dopadnúť akokoľvek. V texte sa napríklad nepíše, že by tarify a poplatky súvisiace s dodávkou elektriny mali zlacnieť, iba by nemali zdražieť viac ako o jadrovú infláciu. Rovnako vláda deklaruje, že aktuálne „nemá v úmysle“ meniť poplatky súvisiace s likvidáciou odpadov alebo „že je ochotná konzultovať“ konkrétne technické otázky s oceliarňami.

Na oplátku, záväzky spoločnosti U.S. Steel zachovať pracovné miesta a zdržať sa hromadného prepúšťania sa viažu k predpokladu, že „nedôjde k závažnému spomaleniu ekonomiky alebo podstatným nepriaznivým zmenám voči súčasným podmienkam na trhu s oceľou“. V čase prebiehajúcej hospodárskej krízy ide buď o optimistický predpoklad, že sa situácia už výrazne nezhorší, alebo o vnímanie súčasného stavu na trhu ako dosiahnutého dna a teda vhodnej referenčnej úrovne.

Naozaj bez dopadu?

Vláda už skôr vyhlásila, že dohoda nebude mať vplyv na verejné financie. Má pravdu. Kto prináša peniaze do energetického systému ako takého, je vždy výlučne koncový odberateľ energií – od veľkoodberateľov až po domácnosti. Na odberateľov energií to tak dopad rozhodne bude mať.

O tomto bola i diskusia, ktorú otvoril U.S. Steel pred niekoľkými rokmi v súvislosti so zavedením povinnosti platiť napríklad za systémové služby v plnej výške a to za celý objem elektriny, ktorú si ako samovýrobca vyrobí vo vlastnom zdroji a ktorú súčasne spotrebuje vo vlastnej prevádzke. Šéf regulačného úradu v tom čase odkázal jednoznačne: kto sa chce vyhnúť platbe za systémové služby, nech prevádzkuje svoj energetický systém ako ostrov, ktorý je galvanicky oddelený od vonkajšej elektrizačnej sústavy. Za iných okolností sa predpokladá, že vonkajšia elektrizačná sústava ako nadradená sústava garantuje napríklad stabilné napätie a frekvenciu v lokálnej distribučnej sústave samovýrobcu, s čím možno polemizovať filozoficky, ale nie technicky.

Pandorina skrinka

Podpisom memoranda sa ale v istom zmysle otvára i Pandorina skrinka. Nie však preto, že sa vláda zaviazala pripraviť ďalšiu novelu zákona č. 309/2009 o podpore obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby, ktorej výsledkom by mala byť zmena pravidiel pre priznávanie podpory rekonštruovaným zdrojom a zahrnutie výroby elektriny z hutníckych plynov do systému podpory.

Riziko spočíva v tom, že U.S. Steel nie je jedinou firmou, ktorá na Slovensku podniká v odvetví, ktoré je energeticky vysoko náročné. Bude logické, ak sa po košických oceliarňach ohlásia ďalší, medzi nimi napríklad hlinikáreň Slovalco. Ak bude chcieť vláda vyhovieť každému, budú sa kombinovať rôzne opatrenia, ktoré možno nebudú elektrinu pre ostatných odberateľov zdražovať priamo, ale negatívny vplyv na koncovú cenu nastane v dôsledku poklesu celkového objemu zdrojov, z ktorých sa financuje fungovanie energetického systému ako takého. Jednoducho povedané, tieto výpadky bude nutné nejakým spôsobom nahradiť.

Ak sa bavíme o tom, koľko vyjde ostatných odberateľov elektriny podpora U.S. Steel-u, vo veľmi hrubom odhade možno očakávať 0,7 – 0,8 EUR/MWh. Napríklad pre priemernú domácnosť to môže znamenať zvýšenie koncovej ceny elektriny o 0,4 – 0,5 % (po započítaní DPH cca +0,6 %).

Rozširujúci sa zástup veľkých odberateľov elektriny žiadajúcich o pomoc veľmi ľahko vyvolá tlak na koncovú cenu elektriny ako takú. Dlhšie sa diskutuje o nastavení výšky tarify za prevádzku systému (TPS), prostredníctvom ktorej sa okrem financovania operátora trhu podporuje i výroba elektriny z OZE, KVET a podporuje sa domáca ťažba uhlia. Aj bez zapojenia ďalších zdrojov do systému podpory začína byť čoraz väčším verejným tajomstvom, že cena TPS je voči reálnym požiadavkách podhodnotená a v systéme podpory chýbajú rádovo desiatky miliónov eur. Tento rozdiel de facto úverujú súčasní povinní výkupcovia elektriny z OZE a kombinovanej výroby, teda regionálni prevádzkovatelia distribučných sústav.

Ďalšie potrebné finančné zdroje

Celá vec tak v sebe ukrýva problém, odkiaľ vziať dodatočné zdroje na fungovanie energetického systému, ak nechce štát prísť o príjmy do štátneho rozpočtu prostredníctvom dividend z energetických firiem, v ktorých má majetkovú účasť, a súčasne nemá koncová cena elektriny neprimerane rásť, znevýhodňovať firmy podnikajúce na slovenskom trhu voči zahraničným konkurentom a vystavovať domácnosti riziku energetickej chudoby.

Jednou z odpovedí sa núka byť napríklad nastolenie rovnováhy, pokiaľ ide o povinnosť platby za prístup a využívanie prenosovej a/alebo distribučnej sústavy pre všetkých, ktorí sú do sústavy pripojení a reálne jej kapacity nejakým spôsobom využívajú. Teda každý v reťazci – ako na strane spotreby, tak i na strane výroby. V takom prípade by sa vytvoril priestor, aby mohla koncová cena pre bežných odberateľov elektriny klesnúť, medzi nimi aj pre odberateľov, ktorí sú na cenu elektriny citliví a pre ktorých je účet za energie otázkou konkurencieschopnosti v medzinárodnom prostredí.

Podpora U.S. Steel – dobrá investícia?

Pokiaľ ide o memorandum medzi štátom a U.S. Steel, ak odhliadneme od populistických politických vyjadrení rôzneho druhu na strane opozície i vlády, faktom je, že zotrvanie prestížnej zahraničnej firmy na Slovensku je nielen rozhodujúce pre prežitie východoslovenského regiónu, ale v neposlednom rade je kľúčové aj pre slovenskú ekonomiku a imidž krajiny ako taký. A z tohto pohľadu môže byť dosiahnutý výmenný obchod, kde obe strany niečo prisľúbili, riešením, ktoré umožní firme slobodnejšie dýchať a Košiciam poskytne impulz a čas na premýšľanie o tom, čo spraviť, aby budúce možné zníženie výroby a stavu ľudských zdrojov v oceliarňach, resp. v krajnom prípade odchod americkej firmy tamojší región ekonomicky a predovšetkým sociálne nezruinoval.

K téme