Ekonomické problémy Ruska a Číny komplikujú spoločné projekty

Zdroje z priemyslu a analytici varujú, že niektoré projekty sa môžu odložiť na neurčito, uviedla agentúra Reuters. To ohrozuje ruské plány orientovať sa namiesto Európy skôr na Áziu.

„Čínski investori si jednoducho dali pauzu, aby videli, kam rubeľ zamieri, pretože od decembra boli všetky ruské ministerské predpovede zlé. Verím, že to je hlavný dôvod, prečo sa veľké investičné projekty odložili,“ uviedol šéf Rusko-čínskeho analytického centra Sergej Sanakojev.

Ruskí úradníci aj podnikatelia počítali s tým, že Ázia a hlavne Čína, im pomôže financovať veľké projekty a prezident Vladimir Putin dal dokonca jednému zo svojich najbližších priateľov Gennadijovi Timčenkovi za úlohu, aby pomohol v posilnené obchodných vzťahov s Pekingom. Reálne peniaze ale prichádzajú veľmi pomaly.

LNG Jamal

Príkladom je firma Novatek, druhý najväčší producent plynu v Rusku, ktorého spoluvlastní Timčenko. Spolu s francúzsky Totalom a čínskou CNPC budujú projekt skvapalneného zemného plynu Jamal v hodnote 27 miliárd USD. Kvôli sankciám USA bol ale Novatek odstrihnutý od peňazí zo Západu. Timčenko vlani prehlásil, že Čína na projekt požičia sumy 20 miliárd dolárov. Zatiaľ ale žiadne peniaze nedorazili a veľkosť avizovanej pôžičky sa znížila na 15 miliárd USD.

Ruský denník Kommersant v pondelok informoval o tom, že Novatek je blízko toho, aby  v projekte predala necelých 10 % akcií čínskemu investičnému fondu Silk Road. Získať by za to mohol 900 miliónov dolárov. V projekte sa už angažuje čínska štátna ropná a plynárenská korporácia (CNPC) s podielom 20 %. Ďalšiu pätinu akcií drží francúzsky Total.

Spustenie produkcie LNG sa očakáva v roku 2017. Aj keď sa tomuto projektu napokon podarí nájsť finančnú injekciu, sú tu ešte iné menej isté projekty.

Plynovody

Gazprom už v minulom roku prestal dúfať, že dostane od Číny vopred 25 miliárd USD na stavbu plynovodu Sila Sibíri. Pôvodne sa plánovalo, že dodávky ruského plynu do Číny sa spustia už v roku 2011, teraz sa dokončenie projektu odhaduje do konca roka 2018.

Dĺžka plynovodu bude okolo 4000 kilometrov, ročná kapacita 61 miliárd metrov kubických (bcm). V máji 2014 šéfovia Gazpromu a CNPC podpísali dohodu o dodávkach plynu východnou trasou. Podľa 30-ročného konraktu by sa malo do Číny ročne vyviezť 38 bcm.

Zdroj: Gazprom (klikni pre zväčšenie)

Termín načasovania výstavby ďalšej trasy do Číny, plynovodu Altaj s dĺžkou asi 2800 kilometrov, ktorá mala byť pôvodne dokončená skôr, je zatiaľ neznámy. Memorandum medzi Gazpromom a CNPC sa podpísalo ešte v marci 2006, neskôr bol projekt odložený. Vlani v novembri počas summitu lídrov krajín združených v APEC sa o ňom znovu začalo hovoriť.

Z desiatky spoločných projektov s Čínou, o ktorých sa rokovalo počas 15 rokov pôsobenia Putina na čele Ruska, sa už niekoľko spustilo. Ide napríklad o stredne veľký ropovod ESPO, spustený v dvoch fázach v rokoch 2009 a 2012, za ktorý Peking zaplatil vopred 25 miliárd dolárov štátnej spoločnosti Rosnefť a monopolnému prepravcovi ropy Transneftu.

Okrem výstavby ropnej a plynárenskej infraštruktúry patrí medzi zastavené projekty aj plánovaná dodávka elektriny do Číny za 1,5 miliardy USD.

ČTK, energia.sk

K téme