EK vyčíta Slovensku dotácie na uhlie
Komisia verí, že nový hodnotiaci nástroj pomôže zlepšiť uplatňovanie európskej environmentálnej politiky a spoločne dohodnutých pravidiel a prinesie riešenia problémov skôr, ako sa stanú urgentnými. Ich vykonávanie v plnom rozsahu môže ekonomike EÚ každoročne ušetriť 50 miliárd eur na zdravotných nákladoch a priamych nákladoch na životné prostredie. „Nejednotné a nerovnomerné vykonávanie environmentálnych právnych predpisov nikomu neprospieva,“ uviedol komisár EÚ pre životné prostredie Karmenu Vella.
U všetkých členských štátov boli identifikované silné aj slabé stránky, ako aj príležitosti a odporúčania pre pokrok v jednotlivých oblastiach. Slovensko podľa správy potrebuje zlepšiť najmä odpadové a vodné hospodárstvo a kvalitu ovzdušia.
Neustále prekračované normy kvality ovzdušia sú až v 23 štátoch Únie. Najväčším zdrojom problémov s kvalitou ovzdušia je doprava. Treba pridať aj v činnostiach na zníženie environmentálneho hluku – druhej najvážnejšej environmentálnej príčiny zhoršenia zdravia.
Za uhlie platíme peniazmi aj zdravím
Na Slovensku sa v uplynulom desaťročí výrazne znížili emisie viacerých znečisťujúcich látok, hlavne v dôsledku deštrukturalizácie priemyslu. Avšak tento trend sa zastavil, napriek tomu že emisie hlavných znečisťujúcich látok do ovzdušia sa pohybujú na úrovni aktuálne platného národného emisného stropu.
Zlepšiť kvalitu ovzdušia je potrebné v dôležitých regiónoch krajiny, predovšetkým v mestských lokalitách, ako sú Bratislava a Košice.
„Kvalita ovzdušia na Slovensku aj naďalej vyvoláva obavy vzhľadom na nahlásené prekročenia hodnôt stanovených v normách EÚ pre oblasť kvality ovzdušia. Pretrvávajúce porušenia v súvislosti s NO2 a PM10 majú vážne negatívne vplyvy na zdravie a životné prostredie a takisto sa spájajú s obrovskými hospodárskymi nákladmi,“ uviedla Európska komisia.
„Podpora na výrobu elektriny z hnedého uhlia nízkej kvality vyťaženého na Slovensku je príkladom subvencií škodlivých pre životné prostredie,“ píše ďalej EK. Brusel zároveň poukázal aj na problém s obnovu činnosti 3. bloku elektrárne v Novákoch, ktorý bol uzavretý z dôvodu nedodržania emisných limitov. Takzvaný prevádzkový pokus na tomto bloku by sa mal ukončiť do konca februára.
Výroba elektriny z lignitu, ktorý ťaží spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza, je u nás významne dotovaná, a to približne sumou 100 miliónov eur ročne, ktorú platia spotrebitelia elektriny. Táto výroba je pritom druhým najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov na Slovensku.
V recyklácii odpadu sme boli poslední
Nízka miera recyklácie a silná závislosť od skládok zároveň zapríčinili, že Slovensko obsadilo v recyklácii komunálneho odpadu v EÚ spolu s Maltou poslednú priečku. V roku 2014 sme zrecyklovali len 12 % komunálneho odpadu. Najlepšie na tom bolo Nemecko so 64-percentným podielom recyklácie a Slovinsko so 61 %. Ostatné krajiny Vyšehradskej skupiny zrecyklovali od 25 do 31 % vyprodukovaného komunálneho odpadu.
Zlepšiť by sme podľa EK mali aj vodné hospodárstvo, najmä v súvislosti s infraštruktúrnymi projektmi, ale aj v rámci prístupov k poľnohospodárskemu využitiu a riadeniu krajiny (hydromelioracie alebo znečistenie pôdy dusičnanmi) a k modernejšiemu spracovaniu odpadových vôd.
Ako príklad oblasti s vynikajúcimi výsledkami Brusel uviedol systém na ochranu krajiny a prírody, ktorý vznikol koncom 70. rokov 20. storočia v bývalom Československu.
Vyššie dane znečisťovateľom
„Zdaňovanie znečisťovania a využívania zdrojov môže prispieť k zvýšeniu príjmov a k významným sociálnym a environmentálnym prínosom,“ uviedla EK vo svojej správe o Slovensku.
Environmentálne dane v roku 2014 predstavovali len 1,79 % HDP, čo bolo dokonca menej než dekádu predtým (2,45 % v roku 2004). Implicitnú sadzbu dane z energií máme jednu z najnižších v EÚ a dane zo znečistenia a zdrojov predstavovali len 0,03 % HDP.
© energia.sk
K téme
