EK plánuje ekologizovať cestnú dopravu a podporiť elektromobily

Európska komisia pripravuje prísnejšie limity pre obsah škodlivín vo výfukových plynoch cestných vozidiel. Zvýšiť chce tiež podporu pre budovanie nabíjacích staníc pre elektromobily a podporiť tým záujem verejnosti o autá s elektrickým pohonom. V rozhovore pre nemeckú agentúru DPA to uviedol eurokomisár Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za európsku energetickú úniu.

Približne 17 % skleníkových plynov v EÚ dnes pochádza z cestnej dopravy. Do roku 2050 by sa mali zredukovať o 60 %.

Nové autá

Vlani sa v krajinách EÚ zaregistrovalo 14,7 milióna nových osobných vozidiel, čo bolo asi o 7 % viac ako v roku 2015. Pokles sa zaznamenal len v ČR, Holandsku a Slovinsku. Ukazujú to dáta, ktoré minulý týždeň zverejnilaEurópska environmentálna agentúra (EEA).

Aj napriek prevaleniu aféry dieselgate boli aj vlani autá na naftu najviac predávaným typom pohonu – tvorili až 49,4 % registrovaných osobných vozidiel. Autá na benzín tvorili 47 % a vozidlá s alternatívnym pohonom vrátane elektromobilov mali podiel 3,3 %.

V celej EÚ sa minulý rok zaregistrovalo asi 64 tisíc áut s čisto elektrickým pohonom, a to najmä vo Francúzsku (takmer 22 700 áut), Nemecku (takmer 11 500 áut) a v Spojenom kráľovstve (takmer 10 300 áut). Ich predaj naopak medziročne klesol v Holandsku a Dánsku. Dôvodom boli zmeny v dotáciách a daňových stimuloch v oboch štátoch.

Podľa údajov Združenia automobilového priemyslu sa v roku 2016 na Slovensku registrovalo viac než 100 tisíc vozidiel, z toho len 169 elektromobilov a plug-in hybridov. Vývoj ovplyvnil aj štátny dotačný program, ktorý bol spustený vlani v novembri.

Kľúčovým faktorom ovplyvňujúcim vypúšťané emisie je hmotnosť vozidla. Menšie autá, ktoré sú palivovo efektívnejšie, sa predávajú najmä v Portugalsku, Holandsku, Dánsku a Grécku (v priemere vypúšťajú 105 – 106 g CO2/km). Najmenej ekologické autá z pohľadu emisií sa aj v minulom roku kupovali v Estónsku (až 134 g CO2/km), Lotyšsku a Nemecku). Na Slovensku dosahovali v priemere 125 g CO2/km.

Zdroj: EEA

Podľa EEA sa palivová efektívnosť nových áut predávaných v EÚ zlepšuje. V roku 2016 dosiahli priemerné emisie CO2 nových registrovaných áut úroveň 118,1 g CO2/km, čo bolo asi o 1,4 g CO2/km (resp. 1,2 %) než rok predtým. Je to síce menej ako bol cieľ stanovený pre rok 2015 vo výške 130 g CO2/km, avšak zďaleka nedosahuje priemerný cieľ, ktorý má platiť od roku 2021, a to vo výške 95 g CO2/km.

Konkurencieschopnosť sektora

Okrem environmentálnych a zdravotných prínosov chce Brusel novými pravidlami podporiť inovácie v automobilovom priemysle a zaistiť jeho konkurencieschopnosť v globálnom meradle.

„Pre automobilový priemysel a Európu je veľmi dôležité, aby sa tu vyrábali najlepšie autá – najčistejšie, najbezpečnejšie a najefektívnejšie. Čína robí veľké pokroky a má veľké fabriky na elektromobily,“ uviedol.

Šefčovič verí, že sa tým ukončí aj diskusia o tom, že automobilky plnia postupne sa sprísňujúce limity pre emisie len na papieri a testovacie podmienky sú zásadné odlišné od reality na cestách. Škandál Volkswagenu a ostatných automobiliek, tzv. dieselgate, eurokomisár označil za poslednú kvapku, ktorá potvrdila potrebu zmien vo viacerých ohľadoch a za ktorú automobilový priemysel zaplatil vysokú cenu.

Emisie aj vzdialenosť

Podľa agentúry Reuters chce tiež EK navrhnúť, aby sa výška mýta pre osobné autá, dodávky, kamióny aj autobusy odvíjala od toho, koľko emisií CO2 vypustia. Ekologickejšie vozidlá by teda platili nižšie poplatky. Celoeurópske pravidlá by mali zohľadňovať aj vzdialenosť, ktorú vozidlá na diaľniciach prejdú.

Tým by došlo k postupnému zrušeniu klasických univerzálnych diaľničných známok, pri ktorých sa reálne prejdená vzdialenosť do úvahy neberie.

Legislatíva EÚ už teraz reguluje poplatky pre kamióny, cestné mýto pre osobné autá je ale domácou záležitosťou národných štátov. Zavádzanie mýtnych schém nemá byť v štátoch EÚ povinné, ale ak sa preň štáty rozhodnú, mali by byť v súlade s pravidlami Únie.

Komisia plánuje stanoviť aj požiadavky pre zverejňovanie informácií o použití príjmov peňazí vybraných z mýta. Bolo by tak jasnejšie, aká časť poplatkov za používanie ciest ide reálne na ich údržbu a modernizáciu.

Nákladiaky

Nové opatrenia sa majú dotknúť najmä ťažkých nákladných áut, ktoré síce tvoria len malú časť áut na ceste, avšak v EÚ zodpovedajú asi za tretinu emisií CO2 z dopravy. EK verí, že nové pravidlá motivujú autodopravcov k vyradeniu starých kamiónov a ich náhrade environmentálne šetrnejšími vozidlami.

Európsky zväz automobilových výrobcov (ACEA) podľa Reuters podporuje rozlíšenie mýta na základe emisií, ale systém musí zohľadňovať reálne podmienky používania áut, vrátane pneumatík, hmotnosti či aerodynamiky.

V apríli ACEA zverejnila výsledky testov nezávislých agentúr u hlavných európskych výrobcov nákladiakov, ktoré potvrdili, že za posledných 20 rokov sa objem vypúšťaných emisií nimi vyrobených áut zredukoval o 15 – 31 %. Na pozadí zavádzania európskych štandardov zároveň od roku 1991 došlo k zníženiu emisií dusíka a tuhých znečisťujúcich látok o viac než 95 %.

Zelené elektromobily

Zdá sa, že Brusel pri ekologizácii cestnej dopravy vsádza primárne na elektromobily. Predložiť chce návrhy na podporu zriaďovania nabíjacích staníc pre elektromobily. Do úvahy prichádza ich budovanie prostredníctvom Európskej investičnej banky alebo z peňazí, ktoré sa získavajú zo systému obchodovania s emisiami. Ich zriadenie pozdĺž veľkých transeurópskych trás by malo stáť asi 1,5 miliardy eur.

Za hlavné dôvody, prečo ľudia stále preferujú klasické autá so spaľovacím motorom sa označujú vyššia cena a kratší dojazd elektromobilov. Podľa vedcov ale zelený pôvod elektriny, ktorá autá poháňa, zohráva významnejšiu rolu v rozhodovaní spotrebiteľov, než by sa zdalo.

Kenan Degirmenci z Technologickej univerzity v Quennslande a Michael Breitner z Leibnizovej univerzity v Hannoveri skúmalipohnútky spotrebiteľov pre kúpu elektrických vozidiel. Na základe predbežných rozhovorov, testovacích jázd, následného prieskumu a modelovania došli k pomerne prekvapivému záveru – environmentálny faktor prevyšuje cenu a istotu dojazdu. Ak elektrina nabíjajúca elektromobily pochádza z uhlia a nie z obnoviteľných zdrojov, ekologický efekt sa stráca, čo si stále viac uvedomujú aj potenciálni vodiči.

Európska komisia plánuje zverejniť súbor opatrení v doprave koncom mája. Ich schválenie ale bude závisieť od dohody europoslancov a predstaviteľov členských krajín EÚ.

© energia.sk, TASR

K téme