Dvadsať štátov EÚ má problémy s investičným prostredím v energetike

Minulý týždeň Európska komisia zverejnila Ročný prieskum rastu (AGS), ktorý vytyčuje ekonomické priority na nadchádzajúci rok. Po prvýkrát EK v rámci balíčka AGS pripravila aj prehľady o najväčších výzvach pre investície v jednotlivých členských štátoch.

Vo všeobecnosti v prípade Slovenska kritizovala časté zmeny v legislatívnom a regulačnom rámci a tiež nedostatočnú transparentnosť a tiež vyzdvihla nutnosť zefektívniť verejnú administratívu – najmä pokiaľ ide o problém s nadržiavaním, vysokú fluktuáciu pracovníkov, slabý manažment ľudských zdrojov a analytické kapacity. Poukázala tiež na korupciu a  to, že hoci slovenská legislatíva je často porovnateľná s tou v iných krajinách EÚ, prípadne ešte prísnejšia a vyžaduje teda zo strany firiem vyššie náklady na zosúladenie, jej implementácia v praxi je často nedostatočná.

Pokiaľ ide o oblasť samotnej energetiky, v rámci špecifickej regulácie sektora EK uviedla len to, že zmeny v pravidlách týkajúcich sa energie z obnoviteľných zdrojov a prístupu OZE zdrojov do sústavy viedli k nedostatku jasnosti a stability pre investorov.

Pripomienky voči regulácii v energetike pritom vyjadrila aj v ďalších 19 krajinách Únie.  Prinášame vám ich prehľad

Tŕnistá cesta pre OZE

V susednej Českej republike tiež Brusel poukázal na časté zmeny v schéme podpory OZE, ktoré môžu ovplyvniť stabilitu a kredibilitu týchto mechanizmov pre investorov. Licencovanie pre inštalácie OZE sa vníma ako príliš dlhý a nedostatočne transparentný proces.

Investíciám do zelenej energie v Maďarsku zase bráni oneskorené prijatie nového systému výkupných cien a nedostatočná infraštruktúra pre pripojenie do sústavy. V Poľsku zase môže vytvoriť investičnú neistotu zmena v systému podpory v podobe zelených certifikátov, nový systém aukcií a tiež zmeny podporného systému pre kogeneráciu elektriny a tepla. Problémy s predvídateľnosťou regulačného rámca pre OZE majú aj v Lotyšsku. V Rumunsku zase EK vidí nestabilné právne prostredie.

Neistý regulačný rámec vidí Brusel aj v Bulharsku, ktoré v roku 2012 zaviedlo sadzby za prístup do sústavy len pre obnoviteľné zdroje a o rok na to aj daň na príjmy producentov elektriny z vetra a slnka. Tieto kroky skončili na súdoch a boli označené za diskriminačné.

Na západe nič nové

Komplexné administratívne postupy obmedzujú atraktívnosť projekty na maloobjemovú výrobu elektriny a tepla z OZE aj vo Fínsku. Vo Švédsku zase existujú administratívne bariéry pre projekty OZE a panuje neistota o budúcej energetickej politike ohľadom využitia  OZE v elektoenergetike aj doprave, ale tiež ohľadom jadra alebo úlohy energetickej účinnosti.

Pripájaniu nových projektov OZE vo Veľkej Británii bráni zastaralá elektrizačná sústava a časti distribučnej siete nemajú dostatok kapacít, aby sa umožnili nové pripojenia. Navyše komplikované politiky, vysoké poplatky za pripojenie a nejasné harmonogramy pripájanie do sústavy brzdia rozvoj malých projektov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

Viacero finančných aj administratívnych prekážok rozvoja OZE vidí EK aj vo Francúzsku, a to najmä vysoké náklady na prístup do sústavy a dlhé doby pre licencovanie a povoľovanie projektov.

Belgicko tiež trpí regulačnou a plánovacou nestabilitou v odvetví elektroenergetiky, čo spôsobuje meškania investícií do produkcie elektriny aj infraštruktúrnych projektov. Prudký rozvoj decentralizovanej výroby z OZE viedol k nedostatočnej kapacite v sústave, prekážkou sú aj komplexné administratívne procedúry a nedostatočná koordinácia medzi úrovňami rozhodovania.

Zlepšiť podmienky pre mobilizovanie investícií zo súkromného sektora odporučila Komisia aj Holandsku, ktoré pravdepodobne nebude schopné naplniť stanovené ciele pre OZE. Náklady na vlastný kapitál firiem a zadlženie sú pri onshore veterných parkoch vyššie než pri offshore projektoch, čo môže reflektovať najmä regulačné, politické a implementačné riziká.

Infraštruktúra a efektívnosť

Nemecko bojuje s expanziou elektrizačnej sústavy. Proces je podľa EK administratívne rozsiahly a pomalý, hoci bola dosiahnutá dohoda o prenosových trasách a využití podzemných káblov.  

Výzvou pre súkromné investície v Taliansku sú popri nedostatku stability a transparentnosti v regulačnom rámci aj vysoké náklady na kapitál a národné administratívne postupy. Taktiež v Poľsku sú zdĺhavé a nákladné procedúry pre získanie pôdy pre investície do plynovodov alebo elektrizačnej sústavy. Zjednodušiť administratívu a zefektívniť povoľovacie procesy je treba aj v Litve, kde majú navyše nové i existujúce firmy problém vybaviť si prístup k elektrine.

Zdĺhavá administratíva, absencia jasných pravidiel alebo usmernení pre veľké investičné projekty prekáža investíciám aj na Malte. Rozvoju integrovaných technológií tu bránia aj neadekvátne finančné zdroje a stimuly.

Nedostatok implementačných pravidiel v Slovinsku zase negatívne ovplyvňuje verejné aj súkromné investície do energetickej efektívnosti. Príslušná regulácia pre renovácie budov zase v Lotyšsku brzdí programy obnovy bývania.

Cenová regulácia a tarifné deficity

Výhrady voči regulácii koncových cien vyjadrila Komisia len pri troch členských štátoch. Regulované schémy taríf pre koncových odberateľov v Bulharsku podľa nej vytvárajú bariéry a narúšajú trhové signály. Príjmy nie sú dostatočné na to, aby pokryli korešpondujúce náklady elektrárenských firiem. Taktiež v Rumunsku sú investície limitované regulovanými cenami pre domácnosti a súvisiacimi povinnosťami. Akékoľvek nečakané oneskorenia pri implementácii prijatých liberalizačných cestovných máp môžu podľa EK ovplyvniť regulačnú stabilitu potrebnú v odvetví.

Maďarsko má koncové ceny pre domácnosti regulované pod úroveň nákladov, čo v posledných rokoch viedlo k nulovej miere návratnosti v elektrine a plyne, čím sa firmám zúžil priestor a prostriedky pre investície. Navyše to podľa Komisie vedie k umelo nízkym cenám elektriny a samotní odberatelia nie sú motivovaní investovať do energetickej efektívnosti.

Portugalsko a Španielsko stále trápia vysoké tarifné deficity. Tie možno charakterizovať ako schodky v príjmoch, ktoré sa naakulumovali počas viacerých rokov, kedy sú tarify pre regulované zložky maloobchodnej ceny elektriny stanovené nižšie než korešpondujúce náklady energetických spoločností. Firmy teda predávajú elektrinu pod hodnotu svojich skutočných nákladov.

Reforma v španielskej elektroenergetike, najmä zavedenie nových daní pre výrobcov a tiež strop stanového v rámci vzorca odmeňovania, síce vytvorili podmienky, ktoré by mali predísť vytváraniu ďalšieho deficitu, avšak rýchly reformný proces a znižovanie dotácií viedli k nárastu súdnych sporov.

Podľa agentúry Moody´s napríklad vlani novovytvorený dlh klesol na 465 miliónov eur. Je to len asi desatina deficitu oproti predchádzajúcim rokom, kedy sa tento schodok pohyboval ročne okolo úrovne 4 miliárd eur.

Problému tarifných deficitov v elektrine sa EK dôkladnejšie venovala vo svojej analýze, ktorú publikovala v októbri 2014. Vývoj deficitov ilustrujú nasledujúce grafy:

Porovnanie hodnotenia investičného prostredia v energetike členských štátov Únie ukazuje mnohé spoločné rysy a problémy, ale tiež odlišnosti. Zdá sa však, že donedávna hlasná kritika spôsobu regulácie na Slovensku zo strany EK postupne slabne.

Pozn. red.: Z dôvodu stále prebiehajúceho programu ekonomických úprav a medzinárodnej finančnej pomoci neboli v rámci investičných výziev AGS 2016 hodnotené Grécko a Cyprus.

© energia.sk

K téme