Drahé energie ohrozujú najmä malé obce, tie môžu obmedziť občanom svoje služby
Výraznejší rast cien energií môže podľa analytikov predstavovať neúmerné zaťaženie rozpočtov samospráv.
„Zvyšuje sa riziko neschopnosti obcí vykonávať svoje činnosti v plnom rozsahu. Bez získania ďalších príjmov budú obce nútené siahnuť na rezervy, preskupiť zdroje na úkor nižších výdavkových priorít, zavádzať úsporné opatrenia a prípadne čerpať finančnú výpomoc,“ uviedli analytici NBS.
Výdavky na energie
Približne 10 % slovenskej populácie žije v obciach, kde je podiel výdavkov na energie nad 5 % z celkových výdavkov.
„Vyššiu mieru zraniteľnosti možno predpokladať v menších obciach, kde je manévrovací priestor limitovaný obmedzenou možnosťou preskupenia zdrojov a veľkou odkázanosťou na jeden zdroj – podielovú daň,“ dodali analytici.
Určenie si priorít
V prípade nákladových šokov za energie si budú musieť samosprávy podľa analytikov určiť priority. Pri hľadaní rezerv a úspor možno očakávať, že časť opatrení samosprávy nasmerujú do obmedzovania verejného osvetlenia a prevádzky niektorých zariadení v správe obcí.
„Osobitne to platí, ak sa na správe niektorých objektov sponzorsky významnejšie spolupodieľajú súkromné podniky. Tie, rovnako ako obce, budú pristupovať k úsporným opatreniam a hľadaniu rezerv v krátení menej prioritných výdavkov,“ upozorňujú analytici.
Kompenzácia drahých energii
Podľa analytikov NBS niektoré samosprávy si môžu drahé energie kompenzovať formou čerpania preklenovacích úverov alebo štátnej návratnej finančnej výpomoci.
Takmer dve tretiny obcí majú nižší dlh ako 20 % a takmer 85 % obcí a miest má mieru zadlženia pod hranicou 60 % bežných príjmov.
„Vďaka existujúcemu priestoru sa forma čerpania nových finančných záväzkov môže javiť ako dočasná cesta na prekonanie kritického obdobia,“ dodali analytici.
Priestor na zadlžovanie
Viac ako 8 % populácie (450-tisíc obyvateľov) však žije v obciach, kde sa „vyčerpal“ priestor na zadlžovanie, keď dlh ich samosprávy presiahol hranicu 60 %. Vo väčšine prípadov ide o malé obce pod 10-tisíc obyvateľov.
„V pomyselnom rizikovom pásme zadlženia 50 % až 60 % žije viac ako 160-tisíc obyvateľov. V takýchto prípadoch by samospráva mala obozretnejšie zvažovať možnosť dodatočného zadlžovania,“ konštatovali analytici.
K téme
