DPA: Politici vo východnej Európe sú naďalej za jadrovú energiu
Litovčania vyjadrili jasný postoj v referende v októbri 2012. Takmer 63 % oprávnených voličov sa vyslovilo proti výstavbe jadrovej elektrárne v meste Visaginas. To ale vôbec nič nezmení na atómových plánoch vlády vo Vilniuse – referendum nie je právne záväzné. Do roku 2022 chce Litva spoločne s Estónskom a Lotyšskom vybudovať 1.300 MW reaktor, aby sa stali nezávislejšími od dovozu energie z Ruska.
Predpokladá sa, že v roku 2020 bude do siete pripojený aj prvý reaktor jadrovej elektrárne na severozápade Poľska. Do roku 2035 majú dva reaktory vyrábať dokopy 6.000 MW elektriny z jadra. V súčasnosti sa vykonávajú prieskumy lokalít. V obciach, ktorých sa to týka, narastá nepokoj – a nielen tam, pretože Gaski, Choczewo a Źarnowiec, v ktorých je výstavba elektrárne posudzovala, ležia v blízkosti nemeckej hranice.
Spolkové krajiny Berlín a Brandenbursko už Varšave oznámili svoje námietky proti projektu, v prihraničných obciach Brandenburska vznikajú občianske iniciatívy, na druhej strane hranice ľudia vyšli na protest proti jadrovým plánom do ulíc. Občania obcí sa vyslovili proti výstavbe elektrárne v petíciách a v miestnom referende. Ale jasné nie podobne ako v Litve len ukázalo obraz nálad, píše DPA. V jednej parlamentnej debate vo Varšave argumentovalo ľavicové opozičné Palikotovo hnutie proti stavbe jadrových elektrární predovšetkým vysokými nákladmi. „Túto investíciu si Poľsko nemôže dovoliť,“ zdôraznil poslanec Krzysztof Klosowski. Výrobné náklady sú podľa neho takmer dvakrát tak vysoké ako výroba elektriny z uhoľných elektrární, a to aj po započítaní poplatkov za emisie.
Obavy z nákladov určujú diskusiu aj v Litve. Odmietnutie obyvateľstvom spočívalo v prvom rade na pochybnostiach, či Litva dokáže financovať stavbu s odhadovanými nákladmi päť miliárd eur a ako sa bude vyvíjať cena elektriny po jej realizáciu.
Ekologické dôvody hrali len druhoradú úlohu, aj keď nešťastie vo Fukušime nakoniec viedlo k ľahkej zmene myslenia v litovskej spoločnosti, ktorá je atómu v zásade priaznivo naklonená.
Vo vnútrozemskom Česku žiadne cunami nehrozí, argumentujú opakovane vládny politici v Prahe, keď je reč o bezpečnosti ich jadrových zariadení v Dukovanoch a Temelíne. Jadrová elektráreň Temelín má byť do roku 2025 rozšírená o tretí a štvrtý reaktorový blok. Leží necelých 100 kilometrov od hraníc s Nemeckom a Rakúskom, čo predovšetkým v Rakúsku vyvoláva obavy, pretože jadrová elektráreň je od spustenia prvej reťazovej reakcie v decembri 2000 kritizovaná kvôli početným technickým poruchám.
Atómovej energii je naklonené i Slovensko. Tu ale nie je podľa DPA predmetom diskusií výstavba elektrárne, ale meškanie dostavby. Pôvodne sa mali tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce spustiť už v rokoch 2012 až 2013. Namiesto toho teraz môže zaručiť dokončenie najskôr v roku 2017, píše DPA. Enel meškanie odôvodnil tým, že od katastrofy vo Fukušime vzrástli bezpečnostné požiadavky, ktoré viedli k dodatočným stavebným opatreniam. Na plánoch dostavby to nič nemení.
Zdroj: ČTK, energia
K téme
