Doplatí EÚ na energetickú závislosť na Rusku?
Mnohé štáty EÚ by mohli utrpieť značné ekonomické straty, zvlášť v prípade, ak Moskva zníži dodávky zemného plynu. Rusko je pre EÚ najväčším dodávateľom plynu, pokrýva zhruba štvrtinu spotreby na „starom kontinente“. Cez územie Ukrajiny sa exportuje približne tretina z ruského plynu smerujúceho do Európy. Treba ale podotknúť, že závislosť je vzájomná. Príjmy z dodávok do EÚ sú pre Gazprom význmané.
Pokiaľ ide o vývoz ropných produktov, aj tu patrí Ruská federácia k svetovým hráčom. Napríklad Slovensko získava takmer všetku ropu ropovodom Družba, konkrétne jeho južnou vetvou. V európskom kontexte sa ale trh s ropou vyznačuje dostatočnou saturovanosťou. V čase krízy by tak nebolo zložité nájsť alternatívu.
Okrem zemného plynu aj jadrová energetika
Oveľa väčší problém by pre Európu znamenalo zastavenie dodávok ruského jadrového materiálu. V krajinách EÚ patrí energia z atómu k významným zdrojom energie. Podľa odhadov viac než pätina elektriny pochádza z atómových elektrární. Medzi jednotlivými krajinami ale existujú výrazné rozdiely.
Jadrovú energetiku rozvíja zhruba polovica krajín EÚ. K najväčším producentom a spotrebiteľom patrí Francúzsko, v ktorom 75 % všetkej vyrobenej elektriny pochádza z atómu. V prípade Veľkej Británie ide o 18 %, Taliansko zase nevyužíva jadrovú energiu vôbec. Nemecko, ktoré schválilo národnú politiku – Energiewende, plánuje postupný odklon od jadra a prechod na obnoviteľné zdroje energie.
Pre krajiny EÚ je Rusko kľúčové z viacerých dôvodov. Patrí k popredným dodávateľom jadrového paliva – uránu. Na celkových dodávkach tejto suroviny do EÚ sa podieľa 18 %, hneď za Kazachstanom a Kanadou. Hoci na medzinárodnom trhu s uránom existuje viacero hráčov, zmena dodávateľa nie je jednoduchá. Ešte zásadnejší je proces obohacovania uránu, vďaka ktorému sa z tejto suroviny stáva palivo vhodné na výrobu elektriny. V tejto oblasti patrí ruským firmám až 30 % trhu, informuje portál BBC.
V krajinách EÚ, ktoré pred rokom 1989 patrili do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu, sa nachádza 16 jadrových reaktorov ruského dizajnu. Do tejto skupiny krajín patrí aj Slovensko, Česko, Bulharsko alebo Maďarsko. Ďalšie dva jadrové bloky s ruskou technológiou VVER sa nachádzajú vo Fínsku.
Štyri reaktory na Slovensku majú podiel vyše 50 % na celkovej výrobe elektriny v krajine, v prípade Maďarska ide o 45 %. Budapešť pritom len nedávno podpísala dohodu s Rosatom, na základe ktorej dôjde k rozšíreniu atómovej elektrárne Paks na dvojnásobok súčasného inštalovaného výkonu.
Diverzifikácia dodávateľov jadrového paliva
Výhradným dodávateľom jadrového paliva pre jadrové reaktory na Slovensku je ruská firma TVEL. Akékoľvek narušenie dodávok by tak mohlo spôsobiť značné problémy. Po eskalácii krízy na Ukrajine nabádal bývalý minister hospodárstva Tomáš Malatinský, že Slovensko by malo uvažovať o diverzifikácii dodávok v tejto oblasti. Zásoby jadrového paliva má podľa neho Slovensko zabezpečené na jeden rok.
Dodávky paliva v jadrových elektrárňach v Európe sa uskutočňujú relatívne zriedka, časové rozmedzie sa môže pohybovať od 12 do 24 mesiacov.
Nedávna správa Európskej komisie (EK) o energetickej bezpečnosti upozorňuje na problém diverzifikácie dodávateľov a nedostatočných zásob energie v prípade výpadku dodávok. „V ideálnom prípade by mala nastať diverzifikácia výroby palivových článkov. To by si ale vyžadovalo isté technologické úsilie, keďže dizajn jadrových reaktorov je rôzny,“ píše sa ďalej v dokumente EK.
Britská inštitúcia Open Europe vydala analýzu o postojoch členských krajín EÚ v súvislosti so sankciami proti Rusku. Rebríček bol zostavený na základe výrokov politických predstaviteľov, pričom meradlom bola miera ich radikálnosti. Z analýzy vyplýva, že s výnimkou Česka, krajiny s ruskými jadrovými reaktormi sa vyznačujú zdržanlivosťou. Najmiernejšie postoje zastáva Bulharsko, uzatvára BBC.
© energia.sk
K téme
