Domácnosti nemajú motiváciu kúriť čistejšími palivami
Počet bytov v rodinných domoch s tuhými palivami v okresoch|podiel palív v SR.
Zdroj: IEP
Hustota zdraviu škodlivých prachovým častíc u nás je alarmujúca. Problémom sú zvýšené hodnoty PM10 a predovšetkým PM2,5. Medzi štátmi EÚ sme treťou krajinou s najvyšším podielom obyvateľstva, ktoré je vystavené nadmerným koncentráciám najjemnejších častíc PM2,5. Zo správy Revízia výdavkov na životné prostredie, ktorú vypracoval Inštitút environmentálnej politiky (IEP), vyplýva, že väčšinový podiel na produkcii tuhých znečisťujúcich látok majú menšie stacionárne a mobilné zdroje, veľké zariadenia naopak prispievajú menej. Z 80 % sa na ich produkcii podieľa sektor domácností, obchodu a služieb.
Za hlavné príčiny tohto stavu označuje IEP vysoký podiel tuhých palív, vrátane biomasy, ktorými sa vykuruje v domácnostiach, ale aj využívanie menej kvalitných spaľovacích motorov v osobnej doprave. Avšak výdavky na zlepšenie kvality ovzdušia týmto smerom neprúdia. Dominantne sa finančne podporujú projekty veľkých subjektov s vysokým objemom emitovaných látok.
K prechodu na čistejšie palivá chýba domácnostiam motivácia. Pre väčšinu z nich je hlavným kritériom finančná nákladnosť, ktorá je v prípade dreva najnižšia, hoci je emisne najnáročnejšie. Kúrenie drevom v zastaraných kotloch sa však nepriaznivo odráža na kvalite ovzdušia. „Dôkazom toho sú aj smogové situácie zo začiatku roka 2017, ktorých hlavnou príčinou bol nadpriemerne vysoký dopyt po teple a s tým súvisiaca nadmerná spotreba palív,“konštatuje sa v správe IEP.
Dominuje stredné Slovensko
Najvyšší počet domácností v rodinných domoch, ktoré kúria tuhým palivom sa nachádza v okresoch Rimavská Sobota, Čadca a Tvrdošín. Najmenej kúria drevom a uhlím na území západného Slovenska. Inštitút to zdôvodňuje ekonomickou výhodnosťou a dostupnosťou tuhých palív vrátane drevnej štiepky. „Napriek tomu väčšina z týchto domácností má dovedenú prípojku na plyn, ktorá má síce násobne nižší emisný faktor prachových častíc, no z pohľadu zmeny klímy stále nie je optimálnym riešením,“ uvádza sa ďalej v záverečnej správe.
Spôsob ako znížiť závislosť na týchto palivách je cielená podpora zameraná na domácnosti. Jedným z riešení podľa inštitútu môže byť dotačná schéma, v rámci v rámci ktorej by štát prispieval na spaľovacie zariadenia. Analytici vytvorili modelový scenár s rozpočtom 40 miliónov eur. Ak by dotáciu vo výške 700 eur získalo 57 000 žiadateľov z rodinných domov, množstvo vypustených PM2,5 v sektore domácností by sa znížilo o pätinu. Podľa týchto prepočtov by sa ušetrili náklady na spôsobené škody vo výške minimálne 160 miliónov eur.
K motivácii využívať energiu efektívnejšie by podľa IEP prispelo zvýšenie resp. rozšírenie environmentálnych daní. Možnosťou je aj obmedzenie existujúcich výnimiek. Potenciál výnosu zo zrušenia takýchto oslobodení dosahuje 65 miliónov eur.
Implicitná daň z využívania energií na Slovensku je pritom druhá najnižšia medzi členskými štátmi EÚ a menej ako polovičná v porovnaní s európskym priemerom. Štúdia IEP rovnako podrobila kritike zníženú daňovú sadzbu na naftu, ktorá nemá ekologické opodstatnenie.
Postupne utlmiť by sa podľa štúdie mala výroba elektriny z domáceho uhlia. „Kľúčové bude postupné preškolenie a integrácia pracovnej sily späť na trh práce cez aktívne politiky či špeciálne programy na vzdelávanie.“ Zastavenie ťažby na Hornej Nitre by okrem zníženia emisií CO2 o 5 % a zdravotných benefitov prinieslo úsporu približne 100 miliónov eur, na ktorú sa skladajú koncoví odberatelia. Štátom podporovaná ťažba uhlia má trvať do roku 2030.
Zdroj: Inštitút environmentálnej politiky
Inštitút vypočítal, že na ochranu ovzdušia sa od roku 2010 preinvestovalo 293 miliónov eur. Výdavky smerovali primárne na redukciu emisií z priemyslu, ktorá však nemá priamočiary vplyv na kvalitu ovzdušia. Za týmto účelom sú rozhodujúce emisie, ktorú sú vypúšťané z lokálnych kúrenísk a v doprave.
© energia.sk
K téme
