Do Bruselu smeruje sťažnosť na domáce uhlie

Európsky inštitút pre ochranu spotrebiteľa a právny štát (EICP) dnes Európskej komisii podáva sťažnosť týkajúcu sa dotovania domáceho uhlia, ktoré je spaľované v Novákoch z dôvodu tzv. všeobecného hospodárskeho záujmu (VHZ). Ide podľa nich o nepriamu štátnu pomoc pre spoločnosť Hornonitrianske bane Prievidza (HBP), o ktorej rozhodla vláda už v roku 2005 a odvtedy na ňu prispievajú všetky domácnosti a firmy spotrebúvajúce elektrinu. Text sťažnosti má náš portál k dispozícii.

Už koncom februára samotná Komisia upozornila, že ťažba lignitu sa má u nás podporovať až do roku 2030, s možnosťou predĺženia o ďalších päť rokov, avšak „táto politika podporuje využívanie ekologicky škodlivých zdrojov energie a môže pôsobiť ako subvencia narúšajúca trh“.

Popri negatívnych environmentálnych aspektoch ale mimovládna organizácia EICP upozorňuje na netransparentnosť procesu, pridelenie kompenzácie za nútenú výrobu bez verejného obstarávania, aj na takmer monopolné postavenie HBP v ťažbe a dodávke domáceho hnedého uhlia. Jeho viac než 95-percentným odberateľom je práve elektráreň Nováky (ENO). Prevádzkovateľ Slovenské elektrárne (SE) vlani od HBP nakúpil približne 1,88 mil. ton lignitu, aby z neho v Novákoch dokázali vyrobiť 1654 GWh elektriny a dodať ju do sústavy v objeme 1425 GWh.

Cenu za hnedé uhlie si elektrárne a HBP dohadujú bilaterálne, bez verejnej kontroly. Bane pritom majú vďaka VHZ odbyt suroviny zaistený a elektrárne nie sú motivované tlačiť na jej zníženie, keďže ju majú zohľadnenú v cenovej regulácii vo forme doplatku (pre tento rok je vo výške viac ako 70,7 €/MWh), a plne im ju preplácajú koncoví odberatelia elektriny v tarife za prevádzkovanie systému, tvrdí EICP.  Suma doplatku na podporu domáceho uhlia tvorí približne 20 % z tejto tarify, ktorá je súčasťou vyfakturovanej ceny za elektrinu.

Prehľad doplatku za MWh elektriny z domáceho uhlia

Zdroj údajov: ÚRSO

Celková výška nákladov na výrobu elektriny z domáceho uhlia predstavuje za obdobie rokov 2008 – 2016 sumu vo výške takmer 648,7 miliónov eur. Ak by sa táto pomoc poskytovala až do roku 2035, predstavovalo by to sumu až 1,5 miliardy eur.

Aké ďalšie náklady sa pokrývajú?

EICP sa opiera o viacero rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, napr. C-379/98 PresussenElektra v. Schleswag, C-173/73 Taliansko v. Komisia a predovšetkým o rozhodnutie v kauze AltmarkTrans C-280/00. Z neho vyplýva, že kompenzácia nákladov pri VHZ by nemala prevyšovať nevyhnutnú úroveň a mala by v tomto prípade zodpovedať len nákladom na ťažbu domáceho uhlia v súlade s objektívnou analýzou. Tá sa pritom v súvislosti so stanovením doplatku neuskutočnila.

V sťažnosti sa poukazuje na to, že tržby za predaj uhlia do ENO, ktoré tvoria asi 90 % celkových tržieb spoločnosti HBP, pravdepodobne pokrývajú aj náklady, ktoré nesúvisia so samotnou ťažbou lignitu.

Hornonitrianski baníci v ostatných rokoch investovali do tepelného hospodárstva, prevádzkujú pridruženú agrárnu výrobu, priemerné mzdové náklady na zamestnanca sú vyššie než vykazujú najväčšie banky či automobilky na Slovensku a ročné príjmy členov predstavenstva stúpli. Vďaka nastavenému systému sa podľa odhadov inštitútu ročná hrubá marža spoločnosti HBP pohybuje na úrovni asi 57 % (oproti priemeru 16 – 17 % v hospodárstve SR).

Spotrebitelia majú podľa EICP právo vedieť, čo všetko si bane do ceny uhlia započítavajú a za čo v cene elektriny vlastne platia.

© energia.sk

K téme