Diskusia: Vyšehradská energetika na ceste k deregulácii?
Zdroj: CEPI
Minulý týždeň sa v Bratislave konala debata o deregulácii cien v energetike, ktorú zorganizoval Inštitút pre stredoeurópsku politiku (CEPI). Jej cieľom bolo ponúknuť podnety pre odbornú diskusiu o deregulácii cien energií na Slovensku vo svetle požiadaviek Európskej únie a s prihliadnutím na skúsenosti v Českej republike.
Panelisti upozornili, že cenová regulácia má síce za cieľ ochranu spotrebiteľa, ale realizovať by sa mala len v oblastiach, kde trh a konkurencia nie sú schopné plniť svoju funkciu, čiže pri prirodzených monopoloch. Za veľký problém dodávatelia elektriny považujú zloženie koncovej ceny elektriny, kde komodita tvorí len okolo 40 %. Zvyšok sú regulované položky, čím sa manévrovací priestor pre dodávateľov významne zužuje.
Ne/komunikácia ÚRSO
V priebehu debaty sa opakovane poukazovalo na problém transparentnosti a slabej komunikácie ÚRSO. Napriek pozvaniu sa zástupcovia slovenského regulačného úradu nezúčastnili ani tejto verejnej diskusie. ÚRSO sa navyše nezúčastňuje ani zasadnutí európskej agentúry ACER a tento rok dokonca vystúpilo z európskej asociácie národných regulátorov CEER. Jedinú významnejšiu aktivitu ukázalo voči Generálnemu riaditeľstvu EK pre energetiku, kedy sa v dôsledku silnej kritiky voči svojej práci uskutočnila intenzívna séria stretnutí.
V čase vrcholiacich príprav novej regulačnej politiky pre obdobie po roku 2016 bola jednou z hlavných tém kvalita konzultačného procesu tohto kľúčového dokumentu v oblasti energetiky. Proces konzultácie bol podľa panelistov nepostačujúci, uzavretý, selektívny a netransparentný. Na jar 2015 poslal ÚRSO požiadavku zainteresovaným subjektom, aby mu zaslali svoje predstavy o novej regulačnej politike, no neinformoval ich o tom, ako budú tieto vstupy použité. Vyvoleným subjektom následne ÚRSO zaslal nultú verziu dokumentu.
Verejnú diskusiu k materiálu tak možno očakávať až po predložení oficiálneho návrhu regulačnej politiky do medzirezortného pripomienkového konania. Nič však nenasvedčuje tomu, že by sa v nej mali objaviť kroky smerujúce k postupnej deregulácii v najbližšom období.
Pohľad za hranice
ČR je spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky jedinou, ktorá dereguláciu cien uskutočnila. Ako potvrdila zástupkyňa českého Energetického regulačného úradu (ERÚ) základným predpokladom pre dereguláciu cien je pripravenosť trhu. Otváranie trhu si totiž vyžiadalo masívnu informačnú kampaň s cieľom pripraviť odberateľov na novú situáciu.
Slovensko však svojou cenovou reguláciou nie je výnimkou ani z celoeurópskeho pohľadu. Podľa údajov agentúry ACER, resp. združenia CEER, sa vlani cenová regulácia uplatňovala v 14 štátoch v prípade elektriny a rovnako v 14 krajinách Únie v prípade plynu. Až 9 štátov EÚ uplatňovalo regulované ceny aj pre priemyselných odberateľov.
Zdroj: ACER – Správa o monitorovaní trhu 2015
Na druhej strane, pre fungovanie jednotného európskeho trhu je kontraproduktívne, ak je trh rozbitý odlišnými regulačnými opatreniami a existenciou 28 rôznych setov pravidiel.
Čiastočne alebo prečo nie?
Otvorila sa aj možnosť čiastočnej deregulácie cien. Vyžadovala by, aby dodávatelia mali regulovanú – nižšiu tarifu aj deregulovanú – vyššiu tarifu, ktorú by kombinovali s dodatočnými službami pre klienta. To by sa však malo podľa panelistov dvojitý negatívny dopad – zvýšila by sa administratívna záťaž pre dodávateľov a zvýšilo by sa znechutenie odberateľov, ktorí ani v súčasnosti nemajú záujem o zmenu dodávateľa.
Z následnej diskusie vyplynulo, že hlavný argument pre reguláciu cien elektriny a plynu pre domácnosti na Slovensku je politický – je ním snaha o zachovanie status-quo z obavy, že nezvládnutie procesu zo strany regulátora by malo negatívne dôsledky na spotrebiteľov. Dopad deregulácie na samotnú cenu by bol podľa prítomných nízky, skôr by viedol k inováciám v oblasti poskytovania nových služieb a motivoval spotrebiteľov k ekonomickejšiemu správaniu aj v reakcii na signály o pohyboch cien na veľkoobchodných trhoch.
Viac informácií vrátane odporúčaní sa dozviete v tomto dokumente CEPI.