Diskusia o ťažbe uránu je dnes predčasná
Nie emócie a protesty na začiatku roku 2013, ale budúci proces posúdenia vplyvov na životné prostredie (EIA) dá rozhodujúcu odpoveď na otázku, či možno projekt rozvíjať, alebo predstavuje neprimeranú hrozbu pre životné prostredie a reálne ohrozenie tamojšieho obyvateľstva.
Reč je o možnej ťažbe uránovej rudy z ložiska Kurišková, ktoré sa nachádza v oblasti Čermeľ – Jahodná. Zo zákona 24/2006 o EIA vyplýva povinnosť posúdiť vplyvy všetkých projektov ťažby nerastných surovín.
Vzhľadom na to, že urán je kov, bude sa zámer posudzovať pravdepodobne i na medzinárodnej úrovni. Predmetný zákon vo svojej prílohe totiž vymenúva činnosti, pre ktoré takúto povinnosť ukladá – medzi nimi sa nachádza i „rozsiahla ťažba, získavanie a zušľachťovanie in situ kovových rúd a uhlia“.
Odpor môže ťažbu pochovať
Pravidlá EIA sú de facto nastavené tak, že ak sa zdvihne vlna odporu zainteresovanej verejnosti alebo dotknutej samosprávy, zámer to môže nadobro pochovať. Po príklady takto zablokovaných projektov netreba chodiť ďaleko. Spomedzi všetkých, pre nevydanie súhlasu dotknutých obcí s využitím metódy kyanidového lúhovania bol stopnutý zámer ťažby zlata v lokalite Biely vrch pri Detve. Spomedzi energetických neťažobných projektov najmä pre nesúhlas verejnosti a samospráv stroskotalo napríklad zopár veterných parkov.
Ministerstvo hospodárstva a kanadský investor European Uranium Resources, ktorý na Slovensku podniká cez dcérsku firmu Ludovika Energy, podpísali memorandum, v ktorom je veľmi dôležité slovíčko „ak“: „Ak predchádzajúci bod (štúdia uskutočniteľnosti a EIA – pozn.) prinesie pozitívny výsledok, tak ďalší rozvoj projektu Kurišková (..) sa bude implementovať v súlade s Energetickou politikou Slovenskej republiky a príslušnými zákonmi, nariadeniami, politikami Slovenskej republiky a EÚ.“
Ak možno memorandu niečo vyčítať, tak je to iba nekonzistentnosť s dokumentmi, na ktoré sa odvoláva. Dokument Energetická politika SR totiž vo svojej súčasnej verzii vrátane príloh nepozná slovo „urán“ a teda ani možnosti jeho ťažby, o ktorej výslovne nehovorí ani legislatíva. Domáce zásoby uránovej rudy sa spomínajú iba v strategickom a dlhšie neaktualizovanom dokumente „surovinová politika“ z roku 2004 s tým, že sa neťažia pre ich „nízky ekonomický význam“.
Ak dopadne EIA pozitívne
Odhliadnuc od toho, či sa memorandum odvoláva na súčasné, alebo zamýšľané znenie Energetickej politiky Slovenskej republiky, smerodajný je kalendár.
Ten hovorí, že v tomto čase by mala byť na svete ešte len predbežná štúdia realizovateľnosti, na ktorú nadviaže detailný geologický a technologický prieskum. Potom sa od druhej polovice tohto roka začne vypracúvať spresnená štúdia realizovateľnosti a až po jej pozitívnom závere príde na rad proces EIA. Jeho ukončenie investor odhaduje v druhej polovici roku 2016.
Ak dopadne EIA pozitívne, až potom možno pristúpiť k vydávaniu povolení. Summa summarum, prvé konštrukčné práce v teréne sa nezačnú skôr ako v roku 2018.
Ak všeobecný nesúhlas verejnosti proti ťažbe uránovej rudy pretrvá i v budúcnosti, protesty vrátane iných aktivít zainteresovanej verejnosti, ktoré sa definujú v zákone 24/2006, budú na mieste až v momente, keď sa spustí EIA.
Dovtedy sú akékoľvek diskusie predbežné. Rovnako, ako sú predbežné odhady o priamej investícii takmer 161 miliónov eur, úhrade poplatkov za vyťaženú rudu v objeme viac ako 41 miliónov eur priamo do štátneho rozpočtu, či odhad sumy viac ako deväť miliónov eur vo forme platieb dotknutým samosprávam a ďalší prínos pre štát vo forme daní.
Hospodárska kríza sa predbežne tiež tak skoro neskončí, a preto by bolo možno na mieste začať diskutovať i o ekonomike celého projektu a jeho prínose pre región (samozrejme AK dopadne EIA pozitívne).
Upozornenie: Text vyšiel 27.2.2013 v denníku SME.
K téme
