Deväťročná akútna generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo pokračuje, vyhlásili medzinárodný tender
Deväťročná akútna generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo píše svoje ďalšie dejstvo. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba vyhlásil medzinárodný tender na dodávateľa, ktorý zmodernizuje a inovuje našu najväčšiu vodnú elektráreň.
„Pôjde o kompletnú inováciu a modernizáciu zariadení, ktoré slúžia na výrobu elektriny. Vďaka tomuto projektu sa predĺži životnosť Vodnej elektrárne Gabčíkovo o 30 rokov,“ povedala na tlačovej besede poverená výkonom funkcie generálnej riaditeľky štátneho podniku Vodohospodárska výstavba Jana Ježíková. Záujemcovia sa môžu o stámiliónovú zákazku uchádzať do 11. apríla tohto roku.
Priority v obnove
Ako dodal minister životného prostredia Tomáš Taraba, obnova turbín vo Vodnej elektrárne Gabčíkovo je absolútnou prioritou. „Tím pripravil kvalitnú medzinárodnú dokumentáciu,“ povedal Taraba, ktorý verí, že cena za generálku Vodnej elektrárne Gabčíkovo bude čo najnižšia.
Podľa neho ide totiž o transparentný medzinárodný tender. Minister Taraba pri nástupe do svojej funkcie hovoril, že generálka gabčíkovskej elektrárne môže v súčasnosti vyjsť aj na 200 miliónov eur, v začiatkoch sa pritom počítalo so sumou zhruba 80 miliónov eur.
„Horný odhad môže byť až 340 miliónov eur. Dostaneme spätnú väzbu od trhu, kto je to ochotný to urobiť, a za akú cenu,“ zdôraznil Taraba, ktorý je presvedčený, že už nie je nad čím otáľať a treba s generálkou gabčíkovskej elektrárne začať.
Dôvody znárodnenia
Šéfka štátneho podniku Jana Ježíková predpokladá, že medzinárodný tender by sa mohol vyhodnotiť do jedného roka. Následne dodávateľ bude za plnej prevádzky postupne inovovať a modernizovať zariadenia ďalších 3 000 tisíc dní.
Generálna oprava Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa zaradila medzi slovenské energetické nekonečné príbehy. Pred zhruba deviatimi rokmi jednofarebná vláda Roberta Fica s veľkou slávou gabčíkovskú elektráreň „vytrhla z rúk“ Slovenským elektrárňam, ktoré si ju vtedy pod vedením talianskeho Enelu prenajímali na 30 rokov, stihli ju však prevádzkovať necelých desať.
Hlavným a v podstate jediným dôvodom „znárodnenia“ vodnej elektrárne v Gabčíkove bolo podľa slov vtedajšieho premiéra Fica a jeho ministra hospodárstva Petra Žigu, akútna potreba jej generálnej opravy.
Nepomohli žiadne argumenty
Fico vtedy obvinil Enel, že generálnu opravu neplánuje, a preto sa musí do toho pustiť štát. Enel ako majoritný 66-percentný akcionár Slovenských elektrární toto tvrdenie rázne odmietal, ale proti štátnej moci mu nepomohli žiadne argumenty.
Po jednofarebnej vláde Smeru na čele s Ficom prišla v roku 2016 tretia jeho vláda, ale tentokrát koaličná. Ani počas jej dvojročného vládnutia sa generálka Vodnej elektrárne Gabčíkovo nepodarila.
Počas tretej Ficovej vlády mala nominantov v štátnom podniku koaličná strana Most-Híd. Vodohospodárskej výstavbe sa však počas ich manažovania podarilo medzinárodný tender uzavrieť a vyhlásiť aj víťaza, konzorcium spoločností pod názvom Združenie Gabčíkovo. Konzorcium chcelo za opravu vodnej elektrárne takmer 81 miliónov eur. Členmi konzorcia boli slovenské spoločnosti CEDIS (vedúci člen združenia) a HANT BA, česká firma Strojírny Brno a talianska Todini Construzioni Generali.
Začať ani nestihli
V roku 2018 prišla po známych udalostiach vláda Petra Pellegriniho, tá vo viac-menej rovnakom zložení dovládla do riadnych volieb v roku 2020. Pellegriniho vláda však aj napriek ukončenému tendru nestihla začať s generálnou opravou Gabčíkova. V energetických kuloároch sa hovorilo, že prekážkou bola ďalšia koaličná strana SNS, ktorá mala iné predstavy o generálke v Gabčíkove.
Nasledovali vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera. Už za premiérovania Matoviča, noví nominanti vo Vodohospodárskej výstavbe, ktorých dosadil jeho minister životného prostredia Ján Budaj, zrušili predchádzajúci medzinárodný tender.
Ten mal totiž podľa nich viacero nedostatkov a pochybení. Projekt akútnej generálnej opravy Vodnej elektrárne Gabčíkovo sa tak vrátil na začiatok. Nastavoval sa nový medzinárodný tender, a to aj počas vlády Eduarda Hegera a úradníckej vlády pod vedením premiéra Ľudovíta Ódora.
K téme
