ČR: Stav na Ukrajine je argumentom pre dostavbu jadrových elektrární

„Pokiaľ máte jadrové palivo a energetických inžinierov, ste energeticky sebestační,“ povedal Mládek. Krízu na Ukrajine vidí ako niečo, čo delí spoločnosť na dva tábory. Tie sa podľa neho viac-menej zhodnú, že anexia Krymu nebola legitímna. Jedny ale vidia Rusko ako nepriateľa a sú pre sankcie, zatiaľ čo druhá skupina vníma situáciu ako určité „geopolitické preťahovanie“.

Mládek tiež upozornil na možnú krízu, ktorá hrozí hlavne na Balkáne v prípade, že prestane prúdiť plyn cez Ukrajinu. Krajiny ako napríklad Bulharsko, Bosna a Hercegovina alebo Moldavsko sú podľa neho plynom zásobované len z Ukrajiny a navyše nemajú dostatočné zásobníky. „Riziko humanitárnej katastrofy umrznutých ľudí je celkom reálne,“ uviedol Mládek. Podľa neho by EÚ mala začať riešiť situáciu teraz a nečakať na január.

Vládny splnomocnenec pre energetickú bezpečnosť Václav Bartuška so solidaritou so štátmi, kde problémy hrozia, súhlasí. Upozornil ale, že každá krajina je v prvom rade zodpovedná za svoju energetickú bezpečnosť. Väčšina Európy vrátane ČR a Slovenska podľa neho v minulých rokoch urobila dosť pre zníženie plynovej závislosti. „Potom máte štáty ako Bulharsko, ktoré zas tak veľa neurobili,“ dodal Bartuška.

S tým, že je súčasná situácia ďalším argumentom pre podporu jadra ale nesúhlasí Aliancia pre energetickú bezpečnosť. „Minister Mládek by mal raz a navždy opustiť svoje atómové sny. Jadrovú elektráreň nepostaví cez nov a ťažko tak môže rozšírenie Temelína o dva reaktory riešiť prípadné utiahnutie kohútikov s plynom v Rusku,“ uviedol výkonný riaditeľ aliancie Martin Sedlák. „Máme k dispozícii dostupné a lacné riešenia, ako je zatepľovanie budova alebo ďalší rozvoj obnoviteľných zdrojov, ktoré môžu znížiť závislosť na Rusku a navyše podporiť domáce priemyselné podniky novými zákazkami,“ dodal.

Jadrová elektráreň Temelín odoberá od júla 2011 palivo od ruskej spoločnosti TVEL, ktorá patrí do koncernu Rosatom. Predtým bol dodávateľom aj americký Westinghouse. Ruské palivo využíva každý šiesty reaktor na svete.

ČR pokrýva dovozom z Ruska asi 75 % svojej spotreby plynu. Zo 100% závislosti sa krajina vymanila v roku 1997 vďaka zmluve s Nórskom. Ruský plyn prúdi do ČR najmä cez Ukrajinu a Slovensko. ČR je napojená na alternatívne trasy, ktorými dokáže plyn získať – plynovodom Gazela, ktorý napája ČR na zemný plyn z ruských zdrojov dopravovaných do Európy plynovodom Nord Stream po dne Baltského mora a plynovodom Opal cez Nemecko alebo plynovodom Jamal cez Bielorusko a Poľsko.

Energia.sk, ČTK

K téme