ČR: Nové jadrové zdroje má primárne financovať ČEZ
„Z pohľadu štátu jednoznačne preferovaným variantom investičného modelu výstavby nových jadrových zdrojov je variant investície prostredníctvom súčasného majiteľa a prevádzkovateľa jadrových elektrární spoločnosťou ČEZ, poprípade jej stopercentne vlastnenou dcérskou spoločnosťou,“ píše sa v materiáli. Ďalej sa uvádza, že variant vychádza z predpokladu, že pološtátny ČEZ vypracuje relevantný investičný zámer, ktorý následne posúdi valné zhromaždenie a v prípade súhlasu sa realizuje.
Druhý variant počíta s investíciou prostredníctvom privátneho združenia investorov. Zloženie konzorcia a percentuálne rozloženie majetkových podielov by podľa akčného plánu záviselo na ochote jednotlivých firiem vstúpiť do projektu.
Tretí variant uvažuje o priamej výstavbe zo strany štátu prostredníctvom novo založeného štátneho podniku. „Tento variant je však z dôvodu veľkého počtu negatív a predovšetkým z dôvodu vysokého dopadu na štátny rozpočet a s tým súvisiaceho zvyšovania štátneho dlhu najmenej pravdepodobný, a je preto uvádzaný len pre úplnosť,“ uviedlo ministerstvo v predkladacej správe.
Minister Jan Mládek v reakcii na zverejnenie návrhu v Rádiu Impuls uviedol, že príliš neverí, že by výstavbu financoval len ČEZ. Práve kvôli tomu, že v minulosti nedostal štátne garancie zrušil v apríli minulého roka tender na dostavbu blokov v Temelíne. Spoločnosť ČEZ nechcela v pondelok plán komentovať.
Podľa materiálu je žiaduce neodkladne zahájiť prípravu výstavby jedného jadrového bloku v Dukovanoch a jedného v Temelíne s možnosťou rozšírenia na dva bloky v oboch elektrárňach. „Najmä z dôvodu udržania kontinuity výroby v lokalite Dukovany je z pohľadu štátu kľúčová výstavba bloku v Dukovanoch a jeho spustenie do roku 2037,“ uvádza sa v dokumente.
ČEZ by mal podľa ministerstiev obchodu a financií naďalej pokračovať v prípravných prácach vedúcich k výstavbe vrátane získania všetkých povolení a uzavretiu zmlúv s dodávateľmi. Časový rámec získania stavebného povolenia materiál predpokladá asi v roku 2025. Pred jeho vydaní a vynaložením investície 250 až 300 miliárd korún ďalej navrhuje, aby štát znovu posúdil, či je možné stavať jadrové zdroje aj bez štátnych garancií alebo nie. „V tomto prípade musí štát rozhodnúť, či a akou formou garancie investorovi poskytne,“ dodali predkladatelia akčného plánu.
Píše sa v ňom tiež, že pri paralelnej príprave projektov v oboch českých atómových elektrárňach je možné predpokladať náklady štátu v rozmedzí 4,3 až 32 miliárd korún, podľa toho, kedy štát do projektov vstúpi.
Energia.sk, ČTK